Informačné listy o Európskej únii
Európsky parlament
Vyplňte toto políčko

Krajiny Perzského zálivu, Irán, Irak a Jemen

EÚ má uzatvorené dohody o spolupráci s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (regionálnou organizáciou, ktorá spája Bahrajn, Kuvajt, Omán, Katar, Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty) a s Jemenom, ako aj dohodu o partnerstve a spolupráci s Irakom. EÚ nemá formálnu dohodu s Iránom a v Teheráne nie je žiadna delegácia EÚ. Vzťahy medzi EÚ a Iránom sú v súčasnosti založené na zachovaní spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA alebo aj jadrová dohoda s Iránom), ktorý bol podpísaný v júli 2015 vo Viedni.

Právny základ

  • Hlava V (vonkajšia činnosť) Zmluvy o Európskej únii.
  • Články 206 a 207 (obchod) a 216 až 219 (medzinárodné dohody) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC)

GCC bola založená v máji 1981. Skupina, ktorá stále pozostáva z pôvodných členov (Bahrajn, Kuvajt, Omán, Katar, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty), slúži aj dnes ako hlavný sprostredkovateľ vo vzťahoch medzi EÚ a uvedenými šiestimi krajinami. EÚ a GCC zaujali v mnohých prípadoch spoločné stanovisko k problémom na Blízkom východe.

Krajiny Perzského zálivu prechádzajú zásadnými sociálno-ekonomickými a politickými zmenami, aj keď sú medzi nimi rozdiely v tempe zavádzania reforiem. Vplyv arabských povstaní na monarchie v Perzskom zálive bol zneutralizovaný prijatím preventívnych politík, ako napríklad štátnymi dotáciami a zvýšením zamestnanosti vo verejnom sektore, ale aj represívnymi opatreniami, konkrétne v Bahrajne a vo východnej provincii Saudskej Arábie. Krajiny GCC naďalej zohrávajú aktívnu úlohu v oblasti diplomacie na Blízkom východe, ktorá je niekedy poznačená vzájomnou rivalitou medzi nimi. To prispelo k diplomatickej kríze v rokoch 2017 – 2021 medzi Katarom a niektorými ďalšími krajinami GCC, ktoré obviňovali Katar z podporovania teroristických a náboženských skupín (vrátane Moslimského bratstva), financovania skupín spájaných s Iránom, porušovania zvrchovanosti jeho susedných krajín a podnecovania politického disentu v okolitých krajinách.

Vzťahy medzi EÚ a krajinami GCC sú prevažne ekonomickej a obchodnej povahy, pričom EÚ by rada rozvíjala politické vzťahy s regiónom, a to aj prostredníctvom dialógov o ľudských právach. Objem obchodu medzi oboma stranami v priebehu rokov stabilne rástol a EÚ zaznamenala výrazný obchodný prebytok.

EÚ a krajiny GCC podpísali v roku 1988 dohodu o spolupráci. Cieľom dohody je posilniť stabilitu v regióne strategického významu, uľahčiť politické a hospodárske vzťahy, rozšíriť hospodársku a technickú spoluprácu a prehĺbiť spoluprácu v oblasti energetiky, priemyslu, obchodu a služieb, poľnohospodárstva, rybolovu, investícií, vedy, techniky, ako aj v oblasti životného prostredia. V dohode sú stanovené každoročné stretnutia spoločných výborov a ministrov a upravuje sa v nej činnosť výborov pre spoločnú spoluprácu na úrovni úradníkov na vysokej úrovni. Neobsahuje žiadne ustanovenia o parlamentnom orgáne. V apríli 2016 sa spoločný výbor pre spoluprácu medzi EÚ a krajinami GCC dohodol na zavedení štruktúrovanejšieho neformálneho dialógu o obchode a investíciách. V júli 2016 nasledovalo stretnutie spoločnej rady a ministrov EÚ a krajín GCC. Diplomatická kríza, ktorá prepukla v júni 2017 medzi Katarom a ďalšími krajinami Perzského zálivu, zabránila zorganizovaniu nových stretnutí.

Spolupráca medzi EÚ a GCC sa v roku 2022 výrazne zintenzívnila. Počas spoločného zasadnutia ministrov EÚ a GCC, ktoré sa konalo 21. februára 2022 v Bruseli, sa kládol veľký dôraz na význam posilnenia partnerstva medzi krajinami EÚ a GCC. Ministri na zasadnutí schválili spoločný program spolupráce na roky 2022 – 2027, v ktorom sú uvedené konkrétne spoločné činnosti v širokej škále oblastí vrátane obchodu a investícií, energetiky, zmeny klímy, vzdelávania, boja proti terorizmu a humanitárnej pomoci.

Záväzok ministrov sa v máji toho istého roka ešte viac posilnil spoločným oznámením Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o strategickom partnerstve s Perzským zálivom, v ktorom sa navrhuje komplexný rámec na rozšírenie vzťahov s krajinami GCC. V oznámení schválenom v záveroch Rady z 20. júna 2022 sa výslovne uznávajú priame dôsledky bezpečnosti a stability v regióne Perzského zálivu pre EÚ, pričom sa zdôrazňujú potenciálne prínosy silnejšieho a strategickejšieho partnerstva s GCC a jej členskými štátmi.

Partnerstvo medzi EÚ a GCC si odvtedy zachováva pozitívnu dynamiku. EÚ vymenovala 1. júna 2023 svojho prvého osobitného zástupcu pre oblasť Perzského zálivu (Luigi Di Maio) s cieľom ďalej rozvíjať silnejšie, komplexné a strategickejšie partnerstvo EÚ s krajinami v oblasti Perzského zálivu.

Dňa 10. októbra 2023 – krátko po vypuknutí násilností medzi Izraelom a Hamasom v Gaze, ktoré 7. októbra vyvolal teroristický útok Hamasu proti Izraelu – sa v Muscate konalo 27. zasadnutie spoločnej rady EÚ a GCC. Stretnutie prinieslo veľmi pozitívne výsledky, ako napríklad: i) dohodu o vytvorení štruktúrovaného bezpečnostného dialógu medzi EÚ a GCC, ii) dohodu o spoločnom usporiadaní bezpečnostného fóra na vysokej úrovni o regionálnej bezpečnosti a spolupráci a iii) dohodu o spolupráci v humanitárnych otázkach. Vôbec prvý bezpečnostný dialóg medzi EÚ a GCC sa uskutočnil 24. januára 2024 v Rijáde a krátko na to, 22. apríla v Luxembursku, sa konalo fórum na vysokej úrovni o regionálnej bezpečnosti a spolupráci.

Pokiaľ ide o ekonomické vzťahy, rokovania o dohode o voľnom obchode sa začali v roku 1990, ale od roku 2008 sa ocitli na mŕtvom bode pre otázku vývozných ciel, na ktorej sa obe strany stále nevedia dohodnúť. V roku 2017 sa začal dialóg o obchode a investíciách. Na financovanie opatrení zameraných na plnenie Dohody o spolupráci medzi EÚ a GCC existuje od 1. januára 2007 možnosť čerpať prostriedky z nástroja partnerstva (tak ako z jeho predchodcu – nástroja na financovanie spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami).- Krajiny GCC sa okrem toho zapájajú do programu Erasmus Mundus.

Na prvom samite Rady pre spoluprácu medzi EÚ a GCC, ktorý sa konal 16. októbra 2024, sa ukázalo, že vzťahy medzi týmito dvoma regiónmi majú veľký strategický význam pre obe strany. Samit sa stal kľúčovým míľnikom, keďže v spoločnom vyhlásení predstavil nový rámec užšej spolupráce so spoločným záväzkom posilniť väzby v oblasti obchodu, investícií, medziľudských kontaktov, energetiky a pripojiteľnosti. V diskusiách sa upozorňovalo na rozsiahly nevyužitý potenciál v hospodárskych vzťahoch medzi EÚ a GCC, čo napokon viedlo k spoločnému rozhodnutiu pokročiť v rokovaniach o dohode o voľnom obchode a preskúmať všetky možnosti posilnenia hospodárskej spolupráce. EÚ a krajiny GCC pri tom zdôraznili potrebu intenzívnejšej spolupráce aj v oblastiach, ako sú mládež, vzdelávanie, šport, mobilita a kultúra v záujme podpory užších medziľudských vzťahov.

Úloha Európskeho parlamentu

Parlament prijal 24. marca 2011 uznesenie o vzťahoch medzi EÚ a krajinami GCC, v ktorom vyzval na vybudovanie strategického partnerstva s GCC a jej členskými štátmi. Túto pozíciu Parlament naposledy zopakoval vo svojom uznesení z 28. februára 2024 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – výročná správa za rok 2023.

Delegácia Parlamentu pre vzťahy s Arabským polostrovom organizuje pravidelné medziparlamentné schôdze s poradnými radami v regióne a monitoruje rozvoj vzťahov medzi EÚ a GCC.

V posledných rokoch Parlament prijal uznesenia, v ktorých vyjadril konkrétne obavy v súvislosti so situáciou v oblasti ľudských práv v niektorých krajinách GCC vrátane uznesení o Saudskej Arábii z 8. júla 2021, zo 14. februára 2019 a z 31. mája 2018, o Spojených arabských emirátoch zo 16. septembra 2021 a o Bahrajne z 11. marca 2021, zo 7. júla 2016, 4. februára 2016, z 9. júla 2015 a z 12. marca 2015 a v súvislosti s obnovením trestu smrti v Kuvajte a Bahrajne. Po zavraždení novinára Džamála Chášúkdžího na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule prijal Parlament uznesenie, v ktorom vraždu odsúdil a vyzval na medzinárodné, nezávislé a nestranné vyšetrenie jeho zmiznutia a popravy bez riadneho súdu, a naliehal na saudskoarabské orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili všetkých obhajcov ľudských práv.

Vzhľadom na vážne obvinenia z porušovania medzinárodného humanitárneho práva Saudskou Arábiou v Jemene Parlament opakovane, naposledy v uznesení zo 14. novembra 2018, vyzval na zbrojné embargo EÚ voči Saudskej Arábii.

Sacharovovu cenu za slobodu myslenia za rok 2015 udelil Európsky parlament saudskoarabskému blogerovi Rá’ifovi Badawímu.

Jemen

Vzťahy medzi EÚ a Jemenom sú založené na dohode o spolupráci z roku 1997, ktorá zahŕňa obchod a rozvoj spolupráce v oblasti kultúry, komunikácie a informácií, životného prostredia, riadenia prírodných zdrojov a v oblasti politického dialógu. V marci 2015 medzinárodná vojenská koalícia pod vedením Saudskej Arábie spustila vojenskú kampaň namierenú proti povstalcom, ktorí vyhnali úradujúceho prezidenta. EÚ podporuje mediáciu, ktorú vykonáva OSN s cieľom nájsť politické riešenie tohto konfliktu.

Rada prijala 12. decembra 2022 závery o Jemene, v ktorých opätovne potvrdila svoj záväzok voči jednote, zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti Jemenu, ako aj plnú podporu mierovému úsiliu OSN a osobitnému vyslancovi OSN Hansovi Grundbergovi v jeho sprostredkovateľskom úsilí. EÚ naliehavo vyzýva húthíov, aby sa vzdali svojich maximalistických pozícií a konštruktívne spolupracovali s osobitným vyslancom OSN Grundbergom. Rada tiež zdôraznila, že je nesmierne dôležité obnoviť a ďalej predĺžiť prímerie.

Od začiatku vojny v roku 2015 prispela EÚ v reakcii na krízu v Jemene sumou viac ako 1,4 mld. EUR. Z toho je 998 miliónov EUR na humanitárnu a 487 miliónov EUR na rozvojovú pomoc.

EÚ v roku 2023 vyčlenila 145,1 mil. EUR na humanitárnu pomoc pre ľudí zasiahnutých konfliktom v Jemene. Humanitárna pomoc EÚ sa zameriava na pomoc najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva v krajine – tým, ktorí sú priamo zasiahnutí konfliktom alebo vysídlení, ako aj domácnostiam trpiacim potravinovou neistotou a zdravotnými krízami. Pomoc zahŕňa potraviny, zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, vodu a prístrešie. Zameriava sa aj na zlepšené hygienické služby pre vysídlené obyvateľstvo a oblasti zasiahnuté konfliktom, ako aj na oblasti s vysokou potravinovou neistotou a podvýživou.

V roku 2023 vyčlenila EÚ 55 miliónov EUR na rozvojovú pomoc určenú na potravinovú bezpečnosť a podporu živobytia, aby sa riešili naliehavé potreby potravinovej bezpečnosti, ako aj dlhodobý rozvoj a sebestačnosť.

Delegácia EÚ v Jemenskej republike v súčasnosti pôsobí z jordánskeho Ammánu.

Úloha Európskeho parlamentu

Parlament prijal uznesenie o Jemene 9. júla 2015 a neskôr 25. februára 2016, 15. júna 2017, 30. novembra 2017, 4. októbra 2018 a 11. februára 2021, v ktorých vyjadril hlboké znepokojenie nad alarmujúcou humanitárnou a bezpečnostnou situáciou a vyzval na účinné uplatňovanie dohody o prímerí. Parlament prijal 13. septembra 2017 uznesenie o vývoze zbraní, v ktorom vyjadril poľutovanie nad tým, že v jemenskom konflikte sa používajú vojenské technológie vyvážané členskými štátmi.

Za vzťahy s Jemenom a za monitorovanie situácie v krajine zodpovedá Delegácia Parlamentu pre vzťahy s Arabským polostrovom.

Irak

EÚ je aj naďalej odhodlaná podporovať Irak, keďže hospodárska obnova krajiny a konsolidácia jej demokracie sú kľúčom k podpore stability nielen v Iraku, ale aj v širšom regióne a v Európe.

EÚ je od vojny v roku 2003 kľúčovým poskytovateľom pomoci pre Irak. Dohoda o partnerstve a spolupráci (DPS) bola medzi EÚ a Irakom podpísaná v máji 2012. Poskytuje rámec na dialóg a spoluprácu v mnohých oblastiach vrátane politických otázok, boja proti terorizmu, obchodu, ľudských práv, zdravia, vzdelávania a životného prostredia. V rámci DPS došlo v januári 2014 k vôbec prvému zasadnutiu Rady pre spoluprácu medzi EÚ a Irakom. Druhé sa konalo 18. októbra 2016 a tretie zasadnutie Rady pre spoluprácu prebehlo v marci 2023 v Bruseli. Na obdobie 2014 – 2020 prisľúbila Komisia poskytnúť Iraku 75 miliónov EUR na spoluprácu v oblasti ľudských práv a právneho štátu, vzdelávania a udržateľných zdrojov energie.

V januári 2018 prijala EÚ novú stratégiu pre Irak. Stratégia sa zameriava na poskytovanie ďalšej humanitárnej pomoci EÚ pre obyvateľov Iraku a uľahčenie stabilizácie oblastí oslobodených od organizácie Islamský štát (IŠ), kde žijú 3 milióny vysídlených Iračanov, ktorí sa nemôžu vrátiť domov. Zameriava sa aj na otázky reforiem, obnovy a zmierenia v dlhodobom horizonte, ktoré Irak musí riešiť v záujme upevnenia mieru a vybudovania zjednotenej, demokratickej krajiny, v ktorej budú môcť všetci občania plne využívať svoje práva a dosiahnuť vyššiu životnú úroveň.

V súlade so stratégiou EÚ pre Irak a s DPS je cieľom viacročného orientačného programu (VOP) Komisie na roky 2021 – 2027 vytvoriť podmienky a vyhliadky na to, aby všetci Iračania, a najmä mladí ľudia, mohli žiť v prosperujúcejšom a demokratickejšom Iraku, ktorý dokáže zvládať možné otrasy. Vo VOP na roky 2021 – 2027 sú navrhnuté tieto tri prioritné oblasti: 1. vytváranie zelených pracovných miest a hospodárska diverzifikácia, 2. ľudský rozvoj a sociálna súdržnosť a 3. digitálna participatívna správa vecí verejných a demokracia.

EÚ poskytuje v Iraku aj podporu v oblasti bezpečnosti. V reakcii na žiadosť irackých orgánov Rada v októbri 2017 zriadila misiu spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky na podporu reformy sektora civilnej bezpečnosti – EUAM Irak. Misia EUAM poskytuje irackým orgánom usmernenia a odborné poznatky v súvislosti s reformou sektora civilnej bezpečnosti. Cieľom tejto pomoci je uľahčiť jednotné vykonávanie irackej národnej bezpečnostnej stratégie.

Úloha Európskeho parlamentu

V posledných rokoch Parlament prijal viacero uznesení o situácii v Iraku, a to aj o situácii v oblasti práv žien a nedávnom návrhu na zmenu zákona o osobnom postavení, o ofenzíve IŠ, o rodovom násilí, o prenasledovaní menšín, o situácii v severnom Iraku/Mosule, o masových hroboch, o vzdelávaní detí v núdzových situáciách, o ničení kultúrnych pamiatok IŠ a o vývoze zbraní.

Delegácia Parlamentu pre vzťahy s Irakom organizuje pravidelné medziparlamentné schôdze s Radou zástupcov Iraku. Posledná medziparlamentná schôdza sa konala v roku 2023 v Bagdade. Nasledujúca sa uskutoční 14. mája 2025 v Bruseli.

Sacharovovu cenu Európskeho parlamentu za rok 2016 získali Nádja Murád Básí Táhaová a Lamjá’ Hadží Bašárová, ktoré prežili sexuálne zotročovanie zo strany príslušníkov IŠ v Iraku a neskôr sa stali hovorkyňami žien, ktoré boli tiež stali obeťami sexuálneho násilia páchaného IŠ. Verejne vystupujú na podporu jezídskej komunity v Iraku – náboženskej menšiny, na ktorej bojovníci IŠ páchajú genocídu.

Irán

Vzťahy EÚ s Iránom sú výzvou, najmä pokiaľ ide o podporu ruskej invázie na Ukrajine zo strany Iránu, a zhoršili sa do tej miery, že EÚ neposkytuje finančné prostriedky na žiadne činnosti, okrem istej veľmi špecifickej podpory obhajcov ľudských práv a humanitárnych činností. Keďže Irán nie je členom Svetovej obchodnej organizácie a EÚ a Irán nemajú uzatvorenú dvojstrannú dohodu, obchod medzi nimi podlieha všeobecnému dovoznému režimu EÚ. Podľa Eurostatu obchod medzi EÚ a Iránom v roku 2023 predstavoval 4,7 mld. EUR, čo je pokles o 9 % z 5,2 mld. EUR v roku 2022.

Hlavnou prioritou EÚ v súčasných vzťahoch s Iránom je dodržiavanie jadrovej dohody s Iránom (JCPOA) podpísanej v júli 2015 vo Viedni. JCPOA je kľúčovou zložkou medzinárodného systému nešírenia jadrových zbraní. Udeľuje právomoci kontrolnému orgánu OSN v jadrovej oblasti, Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (IAEA), ktorá vykonáva najprísnejšie inšpekcie v dejinách nešírenia jadrových zbraní. IAEA preberá plnú zodpovednosť za monitorovanie toho, či Irán naďalej dodržiava povinnosti, ktoré mu vyplývajú z JCPOA. Výmenou za záväzky Iránu získa Irán vďaka JCPOA opätovne miesto v globálnom systéme.

Odstúpenie USA od JCPOA v roku 2018 a prijatie politiky maximálneho tlaku viedli k tomu, že Irán obmedzil plnenie svojich záväzkov vyplývajúcich z dohody, v ktorej je stanovený komplexný a prísny systém inšpekcií a monitorovania zo strany IAEA. EÚ spolu so skupinou E3 (Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo), Ruskom a Čínou pracujú na zachovaní JCPOA, a teda aj záväzkov Iránu.

V súlade s JCPOA sa zbrojné embargo uvalené na Irán skončilo v októbri 2020. Hoci EÚ vyjadrila k ukončeniu platnosti embarga výhrady, odmietla hrozbu USA obnoviť všetky sankcie OSN. EÚ uplatňuje svoje vlastné zbrojné embargo, ktoré nesúvisí s JCPOA, ale je spojené s porušovaním ľudských práv, nepriateľskými činnosťami voči EÚ a odpaľovaním balistických rakiet a riadených striel s plochou dráhou letu. Nástroj EÚ na uľahčenie obchodu s Iránom (INSTEX) nedokázal vyvážiť tvrdý dosah sankcií USA, ktoré ešte zhoršila pandémia COVID-19. Zároveň sa tým posilnila pozícia zástancov tvrdej línie. EÚ poskytla humanitárnu pomoc pre najzraniteľnejšie skupiny v Iráne, čím celková podpora pre Irán od roku 2016 dosiahla viac ako 90 miliónov EUR.

Zúfalá ekonomická situácia v Iráne, ako aj to, že JCPOA nepriniesla očakávané výhody, ovplyvnili prezidentské voľby v júni 2021, v ktorých zvíťazil Ebráhím Raísí, konzervatívny duchovný a bývalý predseda sudcovského zboru. Do súčasného kabinetu sa dostalo niekoľko ministrov, na ktorých sa vzťahujú medzinárodné sankcie.

Prvé kolo parlamentných volieb do Madžlísu (Rada zástupcov) sa v Iráne konalo v marci 2024 a druhé kolo prebehlo v máji 2024.

Rokovania o JCPOA vo Viedni boli po prezidentských voľbách v júni 2021 prerušené. V júli 2021 IAEA varovala, že Teherán zamýšľa použiť urán obohatený až do 20 % U 235 na výrobu paliva pre teheránsky výskumný reaktor. EÚ je plne odhodlaná dodržiavať JCPOA a naďalej zohráva dôležitú úlohu pri spájaní všetkých strán dohody a ich nabádaní k dodržiavaniu jej ustanovení.

V apríli 2021 Irán v reakcii na asertívnu pozíciu EÚ v oblasti ľudských práv oznámil pozastavenie všetkých rozhovorov o ľudských právach a spolupráce s EÚ v oblasti terorizmu, drog a utečencov. V januári 2022 iránsky súd odsúdil iránsku obhajkyňu ľudských práv Narghís Mohammadiovú na osem rokov väzenia a 70 rán bičom. V januári 2022 vyzvala EÚ v nadväznosti na tento prípad Irán, aby dodržiaval medzinárodné právo. Smrť Mahsy Amíníovej vo väzbe v septembri 2022 bola ďalšou prekážkou v dvojstranných kontaktoch.

Rokovania vo Viedni sa po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 a po hospodárskej a vojenskej podpore Iránu Moskve spomalili. Účasť Iránu vo vojne medzi Hamasom a Izraelom v pásme Gazy od októbra 2023 a podpora Teheránu zástupným skupinám, ako sú Hizballáh alebo húthíovia, rokovania ešte viac skomplikovali. V správe IAEA z novembra 2023 sa uvádza, že Irán zhromaždil dostatok uránu na tri atómové bomby. V roku 2024 sa IAEA zamerala na sprísnenie monitorovania iránskeho jadrového programu a dohľadu nad ním.

Generálny riaditeľ IAEA Rafael Grossi vo februári 2024 uviedol, že Irán naďalej obohacuje urán nad rámec potrieb komerčného jadrového využitia. Hoci sa tempo obohacovania uránu od decembra 2023 mierne spomalilo, Irán v roku 2024 aj naďalej obohacoval urán zvýšeným tempom približne 7 kg mesačne na 60 % čistotu. V roku 2024 rástli obavy v súvislosti s obohacovaním uránu a potenciálnymi jadrovými kapacitami Iránu. Vo februári 2024 riaditeľ Iránskej organizácie pre atómovú energiu Mohammad Eslami priznal, že Irán začal budovať nový jadrový výskumný reaktor v Isfaháne, kde už fungujú tri reaktory.

Úloha Európskeho parlamentu

V roku 2004 vznikla Delegácia pre vzťahy s Iránom s cieľom nadviazať priame kontakty s Madžlísom (iránskym parlamentom). Delegácia pre vzťahy s Iránom zohráva od roku 2015 kľúčovú úlohu v rámci JCPOA a pri spájaní EÚ a Iránu. Od roku 2005 prebehlo sedem medziparlamentných schôdzí, z ktorých posledná sa konala v septembri 2018 v Bruseli.

Napriek tomu, že Parlament prerušil vzťahy s Iránom, ponúkol platformu na spoluprácu s iránskou občianskou spoločnosťou, iránskou diaspórou a iránskymi obhajcami ľudských práv. Parlament vždy podporoval záväzok EÚ k diplomatickému riešeniu iránskeho jadrového programu. Parlament je silným zástancom JCPOA a aktívne monitoruje situáciu politických oponentov, náboženských menšín, obhajcov ľudských práv, žien a komunity LGBTIQA+ v Iráne. Okrem toho Parlament dôrazne odmieta trest smrti, mučenie, svojvoľné súdne procesy, policajnú brutalitu a zadržiavanie politických oponentov.

Najnovšie príslušné opatrenia a uznesenia Európskeho parlamentu o Iráne:

 

Simona-Daniela Moroianu / Daniele Cardella