Informačné listy o Európskej únii
Európsky parlament
Vyplňte toto políčko

Letecká doprava: jednotné európske nebo

Cieľom iniciatívy jednotné európske nebo je zvýšiť efektívnosť manažmentu letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb znížením roztrieštenosti európskeho vzdušného priestoru. Ide o celoeurópsku iniciatívu, ktorá je otvorená pre susedné krajiny.

Právny základ

Článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Ciele

Iniciatíva jednotné európske nebo (SES) sa začala v roku 1999 s cieľom zlepšiť výkonnosť manažmentu letovej prevádzky[1] (ATM) a leteckých navigačných služieb[2] (ANS) prostredníctvom lepšej integrácie európskeho vzdušného priestoru. Uvedené prínosy jednotného európskeho neba by mohli byť značné: v porovnaní s rokom 2004 by sa vďaka tejto iniciatíve (po jej dokončení zhruba v rokoch 2030 – 2035) mohla kapacita vzdušného priestoru zvýšiť trojnásobne, náklady na ATM znížiť na polovicu, bezpečnosť zvýšiť desaťnásobne a vplyv leteckej dopravy na životné prostredie znížiť o 10 %[3].

Výsledky

Iniciatíva SES vznikla v reakcii na meškania v dôsledku letovej prevádzky. Jej cieľom je znížiť rozdrobenosť európskeho vzdušného priestoru (medzi členskými štátmi, využívaním na civilné a vojenské účely a technológiami), čím sa rozšíri jeho kapacita a zvýši účinnosť ATM a ANS. Ide o celoeurópsku iniciatívu, ktorá je otvorená pre susedné krajiny. V praxi by výsledkom iniciatívy jednotné európske nebo mal byť kratší čas letu (vďaka kratším trasám a nižšiemu počtu meškaní) a následné zníženie nákladov na let a emisií z lietadiel. Prvý súbor spoločných požiadaviek, ktorým bolo jednotné európske nebo ustanovené, bol prijatý v roku 2004 (jednotné európske nebo I). Tvorilo ho nariadenie (ES) č. 549/2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba, nariadenie (ES) č. 550/2004 o poskytovaní letových navigačných služieb, nariadenie (ES) č. 551/2004 o organizácii a využívaní vzdušného priestoru v jednotnom európskom nebi[4] a nariadenie (ES) č. 552/2004 o interoperabilite siete manažmentu letovej prevádzky. Tento rámec bol zmenený v roku 2009 (jednotné európske nebo II), aby zahŕňal mechanizmy založené na výkonnosti (nariadenie (ES) č. 1070/2009). Taktiež bol doplnený rozšírením pravidiel EÚ týkajúcich sa bezpečnosti letectva (a súvisiacich právomocí Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA) na ATM a ANS) a prevádzky letísk[5]. Zároveň bolo prijatých niekoľko vykonávacích predpisov a technických noriem, a to buď Komisiou prostredníctvom komitologického postupu, alebo menej často spoluzákonodarcami[6].

Tento ucelený regulačný rámec posilnil reštrukturalizáciu európskeho vzdušného priestoru a poskytovanie ANS tým, že zaviedol oddelenie regulačných funkcií od poskytovania služieb, väčšiu flexibilitu v civilnom aj vojenskom využívaní vzdušného priestoru, interoperabilitu zariadení, harmonizovanú klasifikáciu horného vzdušného priestoru[7], spoločný systém spoplatňovania ANS a spoločné požiadavky na udeľovanie licencií riadiacim letovej prevádzky. Ďalej stanovil kľúčové zložky, ktoré tvoria štruktúru jednotného európskeho neba:

  • V systéme výkonnosti[8] boli stanovené záväzné výkonové ciele v kľúčových oblastiach, ako je bezpečnosť[9], životné prostredie, kapacita, nákladová efektívnosť a stimuly, na zvýšenie celkovej účinnosti ATM a ANS. Výkonové ciele prijíma Komisia komitologickým postupom[10]. Pri vypracovaní týchto cieľov a monitorovaní implementácie systému výkonnosti pomáha orgán na preskúmanie výkonnosti, ktorý menuje Komisia.
  • Úlohou manažéra siete (v súčasnosti je ním organizácia Eurocontrol[11]) je zlepšiť výkonnosť siete leteckej dopravy v EÚ. Venuje sa funkčnosti siete, ku ktorej treba pristupovať centralizovaným spôsobom, ako napr. v prípade riešenia európskej siete trás, manažmentu toku letovej prevádzky (ATFM) a koordinácie rádiových frekvencií využívaných všeobecnou letovou prevádzkou.
  • Funkčné bloky vzdušného priestoru (FAB) majú odstrániť fragmentáciu európskeho vzdušného priestoru reštrukturalizáciou podľa tokov letovej prevádzky a nie podľa štátnych hraníc. To má umožniť užšiu spoluprácu (t. j. lepší manažment vzdušného priestoru, optimalizáciu siete letových trás a úspory z rozsahu vďaka integrácii služieb), či dokonca zlučovanie poskytovateľov služieb cez hranice jednotlivých štátov, čím by sa znížili náklady na ANS.
  • Spoločný podnik SESAR (Single European Sky ATM Research), ktorý bol založený v roku 2007, kontroluje technologické a priemyselné aspekty SES, t. j. vývoj a zavádzanie nového európskeho systému ATM, a snaží sa zvýšiť úroveň automatizácie, bezpečnej výmeny údajov a pripojiteľnosti v ATM v rámci svojej iniciatívy digitálne európske nebo.

Úplná integrácia európskeho vzdušného priestoru však ešte zďaleka nie je dokončená. Iniciatíva SES (ktorej dokončenie sa v žiadnom prípade nepredpokladalo v období 2030 – 2035) mala ťažkosti a stretávala sa s odporom najmä pre svoj široký záber. V júni 2013 navrhla Komisia nový súbor pravidiel na riešenie otázok efektívnosti a výkonnosti, ako aj nevyhovujúcej inštitucionálnej štruktúry. Hoci Parlament v roku 2014 prijal svoju pozíciu v prvom čítaní, rokovania s Radou o týchto opatreniach krátko nato uviazli.

Komisia 22. septembra 2020 prijala revidovanú verziu toho istého návrhu s cieľom zabezpečiť udržateľnejšie a odolnejšie ATM v súlade s Európskou zelenou dohodou. Navrhovaná aktualizácia pozostávala zo zmeneného návrhu nariadenia o vykonávaní jednotného európskeho neba (2013/0186(COD), známe ako SES2+), ktorým sa najmä vypúšťajú ustanovenia o povinnom používaní FAB, a z návrhu na zmenu nariadenia (EÚ) 2018/1139, pokiaľ ide o schopnosť Agentúry EÚ pre bezpečnosť letectva pôsobiť ako orgán na preskúmanie výkonnosti jednotného európskeho neba (2020/0264(COD))[12]. V júni 2021 prijal Výbor Parlamentu pre dopravu a cestovný ruch svoju správu o tomto návrhu, ako aj aktualizovaný mandát na rokovanie o návrhu nariadenia o vykonávaní jednotného európskeho neba (2013/0186(COD)). Medziinštitucionálne rokovania medzi spoluzákonodarcami sa začali 13. júla 2021.

Parlament a Rada dosiahli 5. marca 2024 predbežnú dohodu o reforme jednotného európskeho neba. Predbežná dohoda obsahuje tieto kľúčové prvky:

  • poskytovatelia leteckých navigačných služieb a národný dozorný orgán môžu byť súčasťou tej istej organizácie za predpokladu, že sú funkčne oddelení a spĺňajú požiadavky nezávislosti,
  • členské štáty budú môcť zlúčiť funkcie hospodárskeho dohľadu a dohľadu nad bezpečnosťou do toho istého administratívneho subjektu,
  • členské štáty môžu povoliť otvorenie určitých leteckých navigačných služieb trhovým podmienkam,
  • analýza nákladov a prínosov sa bude zaoberať otázkou povinnej modulácie traťových poplatkov s cieľom povzbudiť používateľov vzdušného priestoru, aby podporovali lepšie výsledky v oblasti klímy a životného prostredia,
  • národné dozorné orgány a Komisia spoločne posúdia výkonnosť leteckých navigačných služieb a v rámci Komisie sa zriadi nezávislá poradná rada pre preskúmanie výkonnosti (PRB), ktorá bude pomáhať pri plnení tejto úlohy,
  • s cieľom zosúladiť dva samostatné postupy (SES2+, 2013/0186(COD) v druhom čítaní a EASA-PRB, 2020/0264(COD) v prvom čítaní) sa spoluzákonodarcovia rozhodli zlúčiť oba návrhy Komisie do jedného, a preto sa ustanovenia o PRB stali súčasťou revízie SES2+. V dôsledku toho Komisia v pracovnom programe na rok 2025 oznámila svoj zámer stiahnuť návrh EASA-PRB.

Po formálnom prijatí Radou a Parlamentom bolo nariadenie (EÚ) 2024/2803 uverejnené 11. novembra 2024 v Úradnom vestníku EÚ.

Úloha Európskeho parlamentu

Parlament sa vždy usiloval o odstránenie prekážok pre realizáciu jednotného európskeho neba uplatňovaním pragmatického prístupu. V tejto súvislosti dôrazne a úspešne trval na tom, že pokiaľ ide o flexibilné využívanie vzdušného priestoru, treba nadviazať úzku spoluprácu medzi civilným a vojenským sektorom. Parlament tiež navrhol vytvorenie poradného orgánu odvetvia, ktorý zúčastnené strany mohli Komisii poskytovať odporúčania v technických aspektoch iniciatívy jednotné európske nebo. Okrem toho Parlament vždy zdôrazňoval kľúčovú úlohu organizácie Eurocontrol pri realizácii SES a nutnosť podporovať spoluprácu so susednými krajinami s cieľom rozšíriť iniciatívu za hranice EÚ. Parlament navyše poukazuje na potrebu zabezpečiť, aby jednotné európske nebo sledovalo cieľ Zelenej dohody, ktorým je zníženie vplyvu leteckého priemyslu na životné prostredie.

Keďže hlavné ciele jednotného európskeho neba ešte nie sú nedosiahnuté, Parlament teraz vyzýva Komisiu, aby prístup zdola nahor zmenila na zhora nadol, a tak umožnila prekonať pretrvávajúcu rezervovanosť a urýchlila realizáciu iniciatívy, najmä pokiaľ ide o program SESAR.

K hlavným rozhodnutiam Parlamentu v tejto oblasti patria:

Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Výboru Parlamentu pre dopravu a cestovný ruch.

 

[1]Manažment letovej prevádzky (ATM) zaisťuje bezpečný a efektívny pohyb lietadiel vo všetkých fázach prevádzky (vrátane letových prevádzkových služieb, riadenia vzdušného priestoru a manažmentu toku letovej prevádzky).
[2]Letecké navigačné služby (ANS) sú všetky služby poskytované pre leteckú navigáciu vrátane letových prevádzkových služieb, komunikačných, navigačných alebo sledovacích služieb, meteorologických služieb a leteckých informačných služieb.
[3]Toto sú „oficiálne“ ciele iniciatívy jednotné európske nebo, ktorých pôvod je nejasný.
[4]Z letiska na letisko, pretože letiská slúžia ako vstupné a výstupné body do vzdušného priestoru a z neho. Ide o prístup označovaný „gate to gate“.
[5]Podľa nariadenia (ES) č. 1108/2009.
[6]Podobne ako smernica 2006/23/ES o preukaze spôsobilosti Spoločenstva pre riadiaceho letovej prevádzky.
[7]Vzdušný priestor sa podľa Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve delí na triedy označené abecedne A až G. Pravidlá prevádzky a poskytované služby sa líšia v závislosti od danej triedy.
[8]Zriadený nariadením Komisie (EÚ) č. 691/2010.
[9]Stav z roku 2015.
[10]Prvé referenčné obdobie pre systém sledovania výkonnosti zahŕňa kalendárne roky 2012 – 2014. Od roku 2015 sa každé referenčné obdobie vzťahuje na päť kalendárnych rokov.
[11]Európska organizácia pre bezpečnosť leteckej prevádzky (Eurocontrol) je celoeurópska medzivládna civilno-vojenská organizácia, ktorá vznikla v roku 1963 a má za úlohu chrániť bezpečnosť v oblasti manažmentu letovej prevádzky. Eurocontrol tvorí 41 zmluvných štátov. Na realizáciu politiky jednotného európskeho neba bola medzi organizáciou Eurocontrol a EÚ uzavretá dohoda o spolupráci. V roku 2011 Komisia určila Eurocontrol za prvého „manažéra siete“ SES do konca roku 2019. Následne ho vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2019/709 vymenovala do tejto funkcie na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2029. Organizácia Eurocontrol bola tiež vymenovaná za prvý „orgán na preskúmanie výkonnosti“ SES v období 2010 – 2016.
[12]Vzhľadom na to, že 5. marca 2024 bola dosiahnutá predbežná dohoda, očakáva sa, že Komisia svoj návrh COM(2020)0577 stiahne.

Maja STRNAD MESKO