Spoločná dopravná politika: prehľad

Tento informačný list vysvetľuje spoločnú dopravnú politiku, ktorá je už viac ako 30 rokov jednou z oblastí spoločnej politiky EÚ. Popri otváraní dopravných trhov a budovaní transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) bude stále dôležitejšou témou tzv. udržateľná mobilita, a to najmä v súvislosti s neustálym nárastom emisií skleníkových plynov, ktoré odvetvie dopravy vytvára a ktoré by mohli ohroziť plnenie klimatických cieľov EÚ.

Právny základ

• V článku 4 ods. 2 písm. g) Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa doprava stanovuje ako spoločná právomoc Únie a členských štátov.
• V hlave VI Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovuje rámec spoločnej dopravnej politiky vrátane prijatia spoločných pravidiel pre medzinárodnú dopravu, podmienok prístupu na trh, opatrení v oblasti bezpečnosti dopravy a iných ustanovení.

Politický kontext a rozvoj

Členské štáty zdôraznili význam spoločnej dopravnej politiky už v Rímskej zmluve tým, že jej venovali osobitnú hlavu. Doprava sa tak stala jednou z prvých oblastí spoločnej politiky Spoločenstva. Prvou prioritou bolo vytvorenie spoločného dopravného trhu so slobodným poskytovaním služieb a otvorenie dopravných trhov. Pri otváraní dopravných trhov ide zároveň o vytváranie spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže pre jednotlivé druhy dopravy, ako aj medzi druhmi dopravy navzájom. Preto nadobudla postupom času čoraz väčší význam harmonizácia, ktorá teraz zahŕňa právne, regulačné a administratívne predpisy členských štátov, ako aj technické, sociálne a daňové podmienky, v ktorých sa dopravné služby poskytujú.

Ciele spoločnej dopravnej politiky EÚ

V bielej knihe z roku 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje sa zdôraznila úloha odvetvia dopravy pri znižovaní emisií skleníkových plynov v EÚ. Vyzvala na:

• 20 % zníženie emisií v období 2008 – 2030 (okrem medzinárodnej námornej dopravy),
• minimálne 60 % zníženie emisií v období 1990 – 2050,
• 40 % zníženie emisií v období 2005 – 2050 v medzinárodnej námornej doprave,
• používanie udržateľných nízkouhlíkových palív v leteckej doprave, ktoré má v roku 2050 dosiahnuť 40 %,
• 50 % odklon od automobilov s konvenčným pohonom v mestskej doprave do roku 2030 s cieľom postupne ich úplne vyradiť do roku 2050.

Tieto ciele výrazne zaostávajú za cieľmi stanovenými na konferencii o zmene klímy v Paríži v decembri 2015 (známej aj ako COP21). Tieto úvahy ovplyvnili Komisiou navrhnutý akčný plán s názvom Európsky ekologický dohovor, ktorý ide nad rámec jej hlavných cieľov (napr. udržateľná a inteligentná mobilita) a zahŕňa aj všeobecné ciele európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, čím sa politické prísľuby týkajúce sa politiky v oblasti klímy menia na právne záväzky. Vzhľadom na cieľ klimatickej neutrality EÚ musí odvetvie dopravy do roku 2050 znížiť svoje emisie CO₂ o 90 %. Komisia 9. decembra 2020 predložila stratégiu s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti. Načrtla v nej kroky na transformáciu dopravného systému EÚ v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody a digitálnej stratégie EÚ, aby sa odvetvie dopravy stalo udržateľnejším, digitálnejším a odolnejším.

Všeobecné politické usmernenia

Cesta k právnym predpisom na úrovni Spoločenstva sa otvorila až žalobou pre nečinnosť, ktorú podal Európsky parlament proti Rade. Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) vo svojom rozsudku z 22. mája 1985 vo veci 13/83 – Európsky parlament/Rada Európskych spoločenstiev vyzval Radu, aby začala konať a podnietila tak rozvoj skutočnej spoločnej dopravnej politiky.

Komisia 2. decembra 1992 prijala bielu knihu o budúcom rozvoji spoločnej dopravnej politiky. Signalizovalo to rozhodujúcu zmenu smerom k udržateľnej mobilite. V bielej knihe z 22. júla 1998 s názvom Spravodlivé platby za využívanie infraštruktúry: postupný prístup k spoločnému rámcu spoplatňovania dopravnej infraštruktúry v EÚ Komisia upozornila na veľké rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o účtovanie poplatkov v doprave, ktoré viedli k narušeniu hospodárskej súťaže v rámci jednotlivých druhov dopravy aj medzi nimi.

Implementácia

V bielej knihe zo septembra 2001 s názvom Európska dopravná politika do roku 2010: čas rozhodnúť sa Komisia zamerala na výzvy tohto sektora so zreteľom na blížiace sa rozšírenie EÚ smerom na východ. Komisia predložila balík 60 opatrení, ktorých cieľom bolo:

• prerušiť prepojenie medzi hospodárskym rastom a nárastom dopravy,
• bojovať proti nerovnomernému rastu rôznych druhov dopravy,
• podporovať akčný plán pre bezpečnosť cestnej premávky,
• konsolidovať práva používateľov dopravy,
• zabezpečiť transparentnosť nákladov harmonizáciou zásad spoplatňovania.

EÚ tiež uviedla do života ambiciózne technologické projekty, napríklad európsky systém satelitnej navigácie Galileo, Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS) a výskumný program manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR) na skvalitnenie infraštruktúry riadenia letovej prevádzky.

V júni 2006 Komisia predložila strednodobé preskúmanie bielej knihy Komisie z roku 2001 s názvom Udržujte Európu v pohybe – Trvalo udržateľná pohyblivosť pre náš kontinent. Komisia sa už vyjadrila, že opatrenia navrhnuté v roku 2001 neboli dostatočne komplexné na dosiahnutie stanovených cieľov, takže boli zavedené nové nástroje.

V júli 2008 Komisia predstavila Balík opatrení v oblasti dopravy šetrnejšej k životnému prostrediu vrátane stratégie na internalizáciu externých nákladov dopravy, troch oznámení Komisie a návrhu na revíziu smernice o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami, známej aj ako smernica Eurovignette (pozri informačný list s názvom Cestná doprava: harmonizácia právnych predpisov 3.4.3).

Výsledky diskusie o dlhodobej budúcnosti dopravy (o 20 až 40 rokov), ktorú otvorila biela kniha z roku 2001, boli predstavené v oznámení Komisie s názvom Udržateľná budúcnosť dopravy: Smerom k integrovanému a používateľsky prístupnému systému založenému na technológiách.

Medzi desať cieľov bielej knihy z roku 2011 Komisia zahrnula vytvorenie jednotného európskeho dopravného priestoru odstránením všetkých ostávajúcich prekážok medzi jednotlivými druhmi dopravy a vnútroštátnymi systémami, zjednodušením procesu integrácie a uľahčením vzniku nadnárodných a multimodálnych prevádzkovateľov. Komisia predložila 1. júla 2016 v podobe pracovného dokumentu správu o dosiahnutom pokroku pri plnení desaťročného programu bielej knihy z roku 2011. Príloha II obsahuje komplexné posúdenie dovtedy vykonaných činností.

A. Na ceste k modelu udržateľnej mobility

V smernici Rady 92/106/EHS známej aj ako smernica o kombinovanej doprave z decembra 1992 sa stanovujú spoločné pravidlá pre kombinovanú dopravu tovaru medzi členskými štátmi. Je jedným z najdôležitejších právnych nástrojov EÚ na podporu intermodálnej nákladnej dopravy a prechod na druhy dopravy s nižšími emisiami (železničná doprava, príbrežná námorná doprava a vnútrozemské vodné cesty namiesto cestnej dopravy) s cieľom znižovať negatívne externé vplyvy a emisie uhlíka. V novembri 2023 prijala Komisia návrh, ktorým sa mení smernica o kombinovanej doprave. Komisia však neskôr tento návrh stiahla.

V roku 2016 Komisia uverejnila oznámenie s názvom Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu, v ktorom navrhla opatrenia na urýchlenie dekarbonizácie európskej dopravy.

V decembri 2020 Komisia predstavila svoju stratégiu pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu spolu s akčným plánom zahŕňajúcim 82 iniciatív na usmernenie práce v období do roku 2024. V stratégii sa stanovuje plán na pevné nasmerovanie európskej dopravy na správnu cestu udržateľnej a inteligentnej budúcnosti, a to identifikáciou desiatich hlavných oblastí a jednotlivých čiastkových cieľov v rámci nich. Jedným z týchto cieľov je, aby do roku 2030 bolo na cestách aspoň 30 miliónov automobilov s nulovými emisiami.

V júli 2021 Komisia predložila niekoľko legislatívnych návrhov a preskúmaní v oblasti dekarbonizácie dopravy v súlade s cieľom Európskej zelenej dohody dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Medzi tieto návrhy patrí aj:

• Návrh revízie systému obchodovania s emisiami (ETS)[1] (vrátane leteckej a námornej dopravy). Záverečný akt – smernica o ETS z 10. mája 2023 – zahŕňa ambicióznejšie ciele znižovania emisií, po prvýkrát pridáva do tohto systému námornú dopravu, od roku 2026 postupne ruší bezplatné kvóty pre leteckú dopravu a priemysel a vytvára samostatný systém ETS pre cestnú dopravu.
• Návrh revízie nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá (AFIR). Záverečný akt – nariadenie o infraštruktúre pre alternatívne palivá z 13. septembra 2023 – obsahuje balík opatrení na budovanie infraštruktúry pre alternatívne palivá v členských štátoch EÚ, ktorý pripravuje pôdu pre väčšiu mobilitu s nulovými emisiami v Európe.
• Návrh nového nariadenia o udržateľných leteckých palivách (iniciatíva ReFuelEU Aviation). V záverečnom akte – nariadení o zabezpečení rovnakých podmienok pre udržateľnú leteckú dopravu (ReFuelEU Aviation) z 18. októbra 2023 – sa stanovujú harmonizované pravidlá zamerané na zvýšenie využívania udržateľných leteckých palív prevádzkovateľmi lietadiel a distribúciu udržateľných leteckých palív na letiskách EÚ s cieľom znížiť emisie z odvetvia leteckej dopravy.
• Návrh nového nariadenia o udržateľných lodných palivách (iniciatíva FuelEU Maritime). Záverečný akt – nariadenie o využívaní palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív v námornej doprave z 13. septembra 2023 – obsahuje jednotné pravidlá obmedzujúce intenzitu skleníkových plynov z energie využívanej na palube lodí, ktoré prichádzajú do prístavov EÚ alebo z nich odchádzajú, a vyžadujúce, aby lode v prístavoch EÚ využívali pobrežné zásobovanie elektrickou energiou alebo technológiu s nulovými emisiami.
• Návrh na revíziu emisných noriem CO₂, zavedenie prísnejších emisných limitov a postupné vyradenie (nových) automobilov so spaľovacím motorom do roku 2035, čím sa pripraví pôda pre batériové elektrické vozidlá. Parlament a Rada sa na ňom dohodli v marci 2023. Záverečný akt – nariadenie o sprísnení emisných noriem CO – bol podpísaný 19. apríla 2023, ale stále umožňuje vozidlám so spaľovacím motorom používať e-palivá aj po roku 2035.

V decembri 2021 Komisia predložila druhý balík návrhov na podporu prechodu na čistejšiu, ekologickejšiu a inteligentnejšiu dopravu v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody a v nadväznosti na uverejnenie stratégie Komisie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu v decembri 2020. Balík obsahuje dva hlavné legislatívne návrhy: revíziu nariadenia o usmerneniach pre TEN-T z roku 2013 a revíziu smernice o inteligentných dopravných systémoch z roku 2010.

Revíziou nariadenia o usmerneniach pre TEN-T sa Komisia snaží lepšie zamerať na výzvy, ktorým čelí EÚ pri modernizácii európskej siete mobility, od posilnenia prepojenosti multimodálnych transeurópskych dopravných a regionálnych sietí až po dekarbonizáciu a digitalizáciu dopravných služieb a infraštruktúry. Návrh na revíziu nariadenia o usmerneniach pre TEN-T bol doplnený akčným plánom na podporu diaľkovej a cezhraničnej osobnej železničnej dopravy a návrhom na rozšírenie siete TEN-T do susedných krajín, ako je Ukrajina, prostredníctvom zmeneného návrhu z júla 2022, ktorý zohľadňuje dôsledky ruskej útočnej vojny voči Ukrajine.

Parlament prijal návrh správy o návrhu TEN-T v apríli 2023. Po medziinštitucionálnych rokovaniach 24. apríla 2024 Parlament prijal pozíciu v prvom čítaní a nariadenia o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete boli v júni 2024 uverejnené v úradnom vestníku.

Tento druhý balík zahŕňal aj oznámenie o novom rámci mestskej mobility, v ktorom sa kladie dôraz na verejnú dopravu a multimodálne služby digitálnej mobility. Parlament 9. mája 2023 prijal vlastné uznesenie o novom rámci pre mestskú mobilitu.

V novembri 2022 Komisia prijala návrh na revíziu emisných noriem Euro 6 pre osobné automobily, dodávky, nákladné vozidlá a autobusy (teraz normy Euro 7). Návrh zahŕňa prísnejšie emisné normy pre všetky automobily na benzín a naftu, dodávky, nákladné vozidlá a autobusy. Záverečný akt – nariadenie o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a motorov, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá, pokiaľ ide o ich emisie a životnosť batérií (Euro 7) – bol podpísaný 24. apríla 2024. Vo februári 2023 Komisia prijala revíziu nariadenia o sprísnení emisných noriem pre ťažké úžitkové vozidlá (nariadenie (EÚ) 2019/1242). Parlament prijal 10. apríla 2024 pozíciu v prvom čítaní a revidované nariadenie bolo v júni 2024 uverejnené v úradnom vestníku.

Komisia 4. mája 2023 uverejnila návrh na zníženie emisií z cestnej dopravy v prípade ťažkých úžitkových vozidiel s prípojnými vozidlami. Cieľom navrhovaného nariadenia je znížiť náklady na prevádzku účinnejších prípojných vozidiel, a tým znížiť spotrebu paliva vozidiel alebo zvýšiť dojazd vozidiel s nulovými emisiami, ku ktorým sú pripojené. Text čaká na rozhodnutie výboru v Parlamente.

Komisia prijala návrh nariadenia o započítavaní emisií skleníkových plynov z dopravných služieb s cieľom riešiť chýbajúci všeobecne uznávaný rámec v tejto oblasti. Navrhovaný právny predpis obsahuje také prvky, ako sú spoločná metodika výpočtu emisií, centrálna databáza EÚ a systém overovania. Parlament prijal svoju pozíciu k navrhovaným nariadeniam 10. apríla 2024. Od marca 2026 prebiehajú medziinštitucionálne rokovania.

B. Automatické riadenie a inteligentné dopravné systémy

Vzhľadom na rýchle tempo vývoja technológií sa EÚ snaží zabezpečiť spoločné pravidlá. S rastúcou automatizáciou a prepojiteľnosťou, ktorá umožňuje vozidlám vzájomne spolu „komunikovať“, prekračuje mobilita novú – digitálnu – hranicu. Tento vývoj, urýchľovaný napredovaním umelej inteligencie, umožňuje úplne novú úroveň spolupráce medzi účastníkmi cestnej premávky, ktorá môže byť mimoriadne výhodná pre nich, ako aj pre systém mobility ako celok, a môže napríklad zvýšiť bezpečnosť, prístupnosť a udržateľnosť dopravy. Komisia vo svojom oznámení s názvom Na ceste k automatizovanej mobilite: Stratégia EÚ pre mobilitu budúcnosti ukázala, že si Komisia uvedomuje výzvy spojené s automatickým riadením vozidiel, a zdôrazňuje, že treba lepšie pochopiť jeho etické a spoločenské dôsledky (napríklad pre zamestnanosť a nové potrebné zručnosti) a čo najskôr sa zamerať na príslušné etické otázky. V smernici o inteligentných dopravných systémoch (smernica 2010/40/EÚ) sa stanovuje rámec pre zavádzanie takýchto systémov. Ide o moderné aplikácie zamerané na poskytovanie inovatívnych služieb pre rôzne druhy dopravy, jej lepšie riadenie, zlepšovanie informovanosti používateľov a zvyšovanie bezpečnosti a koordinácie dopravy. Dňa 22. novembra 2023 bola prijatá smernica, ktorou sa mení smernica o inteligentných dopravných systémoch, s cieľom urýchliť a koordinovať zavádzanie inteligentných dopravných systémov na zlepšenie bezpečnosti, efektívnosti dopravy a pohodlia vodičov.

Úloha Európskeho parlamentu

Európsky parlament okrem poskytovania aktívnej podpory pri liberalizácii dopravných trhov a koncepcie udržateľnej mobility vyzdvihuje pri rôznych príležitostiach nevyhnutnosť spojiť ich s komplexnou harmonizáciou rámcových sociálnych, daňových a technických podmienok a bezpečnostných noriem.

Európsky parlament 12. februára 2003 prijal uznesenie o bielej knihe Európskej komisie z roku 2001 s názvom Európska dopravná politika na rok 2010: čas rozhodnúť. V tomto uznesení zdôraznil, že udržateľnosť je základom a štandardom európskej dopravnej politiky, a vyzdvihol nevyhnutnosť vytvorenia integrovaného globálneho dopravného systému.

Komisia 25. septembra 2007 zverejnila zelenú knihu s názvom Za novú kultúru mestskej mobility, ku ktorej Európsky parlament prijal 9. júla 2008 uznesenie. Parlament prijal 23. apríla 2009 aj ďalšie uznesenie o akčnom pláne mestskej mobility. Krátko na to Komisia reagovala na toto uznesenie oznámením s názvom Akčný plán mestskej mobility, ktoré bolo uverejnené 30. septembra 2009.

V nadväznosti na uverejnenie uvedeného oznámenia Komisie s názvom Udržateľná budúcnosť dopravy: smerom k integrovanému a používateľsky prístupnému systému založenému na technológiách Parlament prijal 6. júla 2010 uznesenie o udržateľnej budúcnosti dopravy.

Európsky parlament v nadväznosti na uverejnenie bielej knihy z roku 2011 prijal dve uznesenia. Prvým bolo uznesenie s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje prijaté 15. decembra 2011. V tomto uznesení Parlament posúdil hlavné ciele stanovené v bielej knihe z roku 2011 a čiastočne vyzdvihol pokrok dosiahnutý v jej vykonávaní.

V nadväznosti na ďalšie oznámenie Komisie zo 17. decembra 2013 s názvom Spoločné vytvorenie konkurencieschopnej mestskej mobility efektívne využívajúcej zdroje Parlament prijal 2. decembra 2015 uznesenie o udržateľnej mestskej mobilite. V uznesení sa členské štáty a mestá nabádajú, aby vypracovali plány udržateľnej mestskej mobility, ktoré uprednostnia druhy dopravy s nízkymi emisiami, vozidlá jazdiace na alternatívne palivá a inteligentné dopravné systémy.

Parlament prijal 9. septembra 2015 druhé uznesenie o vykonávaní bielej knihy z roku 2011 s názvom Hodnotenie a ďalší postup na ceste k udržateľnej mobilite. Ako súčasť preskúmania v polovici trvania zverejnila Komisia 1. júla 2016 spomínaný pracovný dokument o úspechoch a výzvach pri vykonávaní bielej knihy o doprave z roku 2011 päť rokov po jej zverejnení. Parlament vyzval Komisiu, aby zachovala aspoň rovnakú úroveň ambícií ako v pôvodných cieľoch. V záujme vytvorenia efektívnejšieho, trvalo udržateľného, konkurencieschopného, dostupného a používateľsky ústretového dopravného systému Parlament predložil tiež súbor odporúčaní, ktorých cieľom je integrovať všetky druhy dopravy.

Parlament vo svojom uznesení o európskej stratégii pre nízkoemisnú mobilitu z decembra 2017 zdôraznil, že odvetvie dopravy musí vo väčšej miere prispievať k plneniu cieľov v oblasti klímy.

V nadväznosti na oznámenie Komisie s názvom Dosiahnuť čo najširšie využívanie alternatívnych palív – Akčný plán týkajúci sa infraštruktúry pre alternatívne palivá prijal Parlament v októbri 2018 uznesenie, v ktorom Komisiu vyzýva, aby predložila revíziu smernice 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá a zamerala sa na jej riadne vykonávanie. V konečnom dôsledku to viedlo k tomu, že Komisia v júli 2021 revidovala nariadenie o infraštruktúre pre alternatívne palivá (ako už bolo uvedené).

Parlament zároveň privítal oznámenie Komisie s názvom Na ceste k automatizovanej mobilite, ale v uznesení o autonómnom riadení vozidiel v európskej doprave z 15. januára 2019 zdôraznil, že európski aktéri musia spojiť svoje sily, aby prevzali úlohu svetového lídra v autonómnej doprave. Parlament však upozornil aj na etické výzvy, ktoré nás čakajú v budúcnosti, a vyzval Komisiu, aby spolu s ostatnými zainteresovanými stranami vypracovala etické usmernenia pre umelú inteligenciu.

V januári 2020 Parlament prijal uznesenie o európskom ekologickom dohovore, čím nadviazal na oznámenie Komisie, pričom predložil niekoľko usmernení pre dopravu v časti nazvanej Urýchlenie prechodu na udržateľnú a inteligentnú mobilitu.

Parlament 13. novembra 2020 prijal uznesenie s názvom Investičný plán pre udržateľnú Európu – financovanie zelenej dohody, ktoré obsahuje aj príspevok Výboru pre dopravu a cestovný ruch.

V nadväznosti na pandémiu ochorenia COVID-19 a následný vplyv na dopravu prijal Parlament 19. júna 2020 uznesenie o doprave a cestovnom ruchu v roku 2020 a v ďalšom období, v ktorom vyzval na rýchlu, krátkodobú a dlhodobú podporu odvetvia dopravy a cestovného ruchu na zabezpečenie ich prežitia a konkurencieschopnosti. Od marca 2020 Parlament prijal aj niekoľko súvisiacich aktov v rámci naliehavého postupu s cieľom bojovať proti bezprostredným negatívnym účinkom pandémie na odvetvie dopravy.

V júni 2022 prijal Parlament pozmeňujúce návrhy k návrhu Komisie na zriadenie Sociálno-klimatického fondu. Parlament hlasoval za zavedenie pojmu „chudoba v oblasti mobility“, ktorý označuje domácnosti s obmedzeným prístupom k cenovo dostupnej doprave alebo s vysokými nákladmi na dopravu. Parlament poukázal na to, že opatrenia a investície podporované z fondu by mali pomôcť zraniteľným domácnostiam a používateľom dopravy.

Vo februári 2023 prijal Parlament uznesenie o vypracovaní stratégie EÚ pre cyklistiku. Navrhuje v ňom podporovať cyklistické návyky a zelenú transformáciu v EÚ tým, že bude k dispozícii viac vyhradených cyklistických chodníkov, parkovacích miest pre bicykle a zníži sa DPH na dodanie, opravu a prenájom bicyklov a elektrických bicyklov. V nadväznosti na uznesenie Parlamentu Komisia predložila návrh európskeho vyhlásenia o cyklistickej doprave, ktoré mal podpísať Európsky parlament, Rada a Komisia. Po ukončení rokovaní o návrhu bolo európske vyhlásenie o cyklistickej doprave v apríli 2024 podpísané. Vo vyhlásení sa stanovuje komplexný súbor zásad, ktorých cieľom je naplno rozvinúť potenciál cyklistickej dopravy v EÚ.

Tento informačný list pripravila tematická sekcia Európskeho parlamentu pre dopravu, zamestnanosť a sociálne veci. Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Výboru pre dopravu a cestovný ruch.

Davide Pernice

03-2026