Obranný priemysel EÚ zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti a strategickej autonómie Únie. Prispieva aj ku konkurencieschopnosti a rastu. Európsky obranný sektor však dlhodobo trpí štrukturálnymi nedostatkami, ktoré mu bránia vyrábať obranné vybavenie potrebným tempom. Vzhľadom na rastúce geopolitické napätie EÚ zaradila obranu medzi priority svojej agendy a zameriava sa na posilnenie obranného priemyslu tak, aby bol reaktívnejší, inovatívnejší, konkurencieschopnejší a odolnejší.

Právny základ

Pokiaľ ide o obrannú politiku EÚ, vychádzajú iniciatívy EÚ v oblasti obranného priemyslu z článku 173 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Okrem toho článok 182 ZFEÚ poskytuje právny základ pre výskum a technologický vývoj v oblasti obrany.

Na rozdiel od iných odvetví sa nevytvoril skutočný jednotný trh s obranným vybavením. Členské štáty pravidelne uplatňujú článok 346 ZFEÚ na vyňatie určitých odvetví a opatrení súvisiacich s obranou z pravidiel jednotného trhu EÚ, ak to považujú za potrebné z dôvodu ochrany svojich základných bezpečnostných záujmov.

Ciele

Európske odvetvie obranného priemyslu je kľúčovým predpokladom obrannej pripravenosti a spoľahlivého odstrašujúceho účinku Únie. Takisto významne prispieva k hospodárskemu rastu, konkurencieschopnosti, inováciám a tvorbe pracovných miest. Cieľom politík EÚ v tejto oblasti je rozšíriť výrobné kapacity obranného priemyslu, zvýšiť investície a zlepšiť prístup k financiám, posilniť konkurencieschopnosť a inovácie a stimulovať výskum. Cieľom EÚ je tiež zintenzívniť spoluprácu medzi spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti obrany v celej Európe s cieľom zvýšiť ich výrobnú kapacitu, umožniť úspory z rozsahu, znížiť náklady a vytvoriť skutočný jednotný trh s obranným vybavením.

Doterajšie výsledky a súčasný vývoj

A. Politika EÚ v oblasti obranného priemyslu od začiatku 21. storočia

1. Rozvoj európskemu trhu s obranným vybavením

V septembri 2024 Komisia predložila zelenú knihu o verejnom obstarávaní obranných zariadení s cieľom prispieť k „postupnému utváraniu európskeho trhu s obrannými zariadeniami“. Zelená kniha bola súčasťou stratégie z roku 2003 s názvom Smerom k politike Európskej únie v oblasti obranných zariadení. Jej cieľom bolo efektívnejšie využívať zdroje v oblasti obrany a zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, ako aj prispieť k zlepšeniu vojenského vybavenia v kontexte európskej bezpečnostnej a obrannej politiky.

V roku 2007 sa členské štáty dohodli na podpore rozvoja európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne prostredníctvom príslušnej stratégie. V júli 2006 bol zavedený medzivládny režim na podporu hospodárskej súťaže na európskom trhu s obranným zariadením. Tento dobrovoľný medzivládny režim funguje na základe kódexu správania pri obstarávaní v oblasti obrany z novembra 2005, ktorý sa opiera o systém správ a monitorovania s cieľom pomôcť zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť medzi členskými štátmi. Ďalším dôležitým prvkom je Kódex najlepších postupov v dodávateľskom reťazci z mája 2005.

Pre integráciu národných trhov je dôležitá štandardizácia v oblasti obranných zariadení. Spustenie portálu referenčného systému európskych obranných štandardov (EDSTAR) v roku 2012 umožnilo podniknúť kroky smerom k štandardizácii. Portál EDSTAR vznikol po zriadení Európskeho informačného systému obrannej štandardizácie, čo je portál pre širšiu štandardizáciu európskeho obranného vybavenia, zameraný na uverejňovanie materiálových štandardov, ktoré sa majú vypracovať alebo majú prejsť významnými zmenami.

V júli 2013 Komisia prijala oznámenie vrátane akčného plánu na podporu efektívnosti a konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu. Oznámila v ňom vytvorenie mechanizmu monitorovania trhu pre obstarávanie v oblasti obrany.

2. Obstarávanie v oblasti obrany a transfery obranných výrobkov v rámci EÚ

Smernicou o transferoch výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ (smernica 2009/43/ES) a smernicou o verejnom obstarávaní v oblasti obrany a bezpečnosti (smernica 2009/81/ES ) zaviedla EÚ usmernenia s cieľom vymedziť rámec EÚ v tejto oblasti.

Smernicou 2009/43/ES sa zjednodušili a zharmonizovali podmienky a postupy transferu výrobkov na obranné účely v celej EÚ. Vytvoril sa jednotný a transparentný systém licencií (všeobecných, globálnych a individuálnych) a spoločnostiam považovaným za dôveryhodné sa umožnilo uskutočňovať transfery v rámci všeobecných licencií. Zámerom bolo, aby sa individuálne udeľovanie licencií stalo výnimkou a obmedzilo sa na jasne odôvodnené prípady.

Smernica 2009/81/ES zaviedla pravidlá verejného obstarávania na účely obrany, ktorých cieľom bolo uľahčiť prístup európskych spoločností pôsobiacich v obrannom priemysle na trhy s obrannými zariadeniami v iných členských štátoch. Ako štandardný postup zaviedla rokovacie konanie s predchádzajúcim zverejnením, čo umožňuje viac flexibility, prináša špecifické pravidlá bezpečnosti citlivých informácií, doložky o bezpečnosti dodávok a osobitné pravidlá zadávania zákaziek subdodávateľom. Členské štáty však môžu vyňať obranné a bezpečnostné zákazky z pôsobnosti tejto smernice, ak je to potrebné na ochranu základných záujmov ich bezpečnosti (článok 346 ZFEÚ).

3. Európska obranná agentúra

Európska obranná agentúra (EDA) bola zriadená v júli 2004 v rámci jednotnej akcie Rady ministrov s cieľom rozvíjať obranné spôsobilosti, podporovať a zlepšovať európsku spoluprácu v oblasti vyzbrojovania, posilňovať európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu, vytvoriť medzinárodne konkurencieschopný európsky trh s obrannými zariadeniami a zvýšiť účinnosť európskeho obranného výskumu a technológií. Jednotná akcia z roku 2004 bola najprv nahradená rozhodnutím Rady v júli 2011 a potom revidovaná v októbri 2015 rozhodnutím Rady o štatúte, sídle a spôsobe fungovania EDA.

4. Európsky program výskumu v oblasti obrany a Európsky obranný fond

Napriek úsiliu o vytvorenie spoločného rámca pre európsku obrannú politiku výdavky na európsky obranný výskum ako celok od roku 2006 výrazne klesali a začali sa opäť zvyšovať až v posledných rokoch. V roku 2015 sa členské štáty dohodli na postupnom prechode z výskumu zameraného výlučne na civilné technológie a technológie dvojakého použitia v rámci programu Horizont 2020 na osobitný európsky obranný výskumný program v rámci Európskeho obranného fondu (EDF).

EDF je hlavným nástrojom EÚ na podporu výskumu a vývoja v oblasti obrany. Fond začal fungovať 1. januára 2021 s celkovým dohodnutým rozpočtom vo výške takmer 8 miliárd EUR na obdobie 2021   2027 (nariadenie (EÚ) 2021/697). Jeho hlavným cieľom je podporovať spoluprácu medzi spoločnosťami vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a výskumnými subjektmi v celej Únii. Ďalej sa snaží podporiť rozvoja obranných spôsobilostí prostredníctvom investícií a pomoci spoločnostiam z EÚ pri vývoji špičkových a interoperabilných obranných technológií a zariadení.

Európskemu obrannému fondu predchádzali dva testovacie programy: prípravná akcia pre výskum v oblasti obranyProgram rozvoja európskeho obranného priemyslu.

B. Nová éra politiky EÚ v oblasti obranného priemyslu

V roku 2021 EÚ začala analýzu budúcnosti európskej bezpečnosti a obrany. Tento proces viedol k vytvoreniu Strategického kompasu, politického dokumentu, v ktorom sa stanovuje akčný plán na posilnenie bezpečnostnej a obrannej stratégie EÚ do roku 2030.

Začiatok útočnej vojny Ruska proti Ukrajine vo februári 2022 znamenal začiatok novej éry európskej obrannej politiky. Odhalil dôležité výzvy, pokiaľ ide o pripravenosť obranného priemyslu EÚ. V reakcii na to sa v roku 2022 prijalo na úrovni EÚ niekoľko opatrení:

Spoločné oznámenie z roku 2022 o nedostatku investícií do obrany a nedávna Draghiho správa z roku 2024 o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti ukázali, že dlhodobé nedostatočné investície a nedostatočná spolupráca viedli ku kritickým nedostatkom obranných spôsobilostí a fragmentácii európskeho obranného priemyslu a trhu. Výrobné kapacity sú veľmi nízke a členské štáty sú závislé od nákupov obranného vybavenia z krajín mimo EÚ.

V priebehu roka 2023 sa zaviedli dve krátkodobé opatrenia na riešenie nedostatkov: nástroj na posilnenie európskeho obranného priemyslu prostredníctvom spoločného obstarávania (EDIRPA) s cieľom stimulovať spoločné obstarávanie v oblasti obrany a akt na podporu výroby munície (ASAP) s cieľom zvýšiť výrobu munície a riadených striel.

V marci 2024 Komisia predložila vôbec prvú európsku stratégiu v oblasti obranného priemyslu s cieľom zvýšiť výdavky na obranu, zlepšiť spoločné obstarávanie a interoperabilitu medzi európskymi ozbrojenými silami a posilniť spoluprácu s Ukrajinou. Kľúčovým opatrením je návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Program pre európsky obranný priemysel (EDIP) na podporu dlhodobej konkurencieschopnosti priemyslu a obrany, vo výške 1,5 miliardy EUR.

V prvom polroku 2025 Komisia navrhla tri kľúčové iniciatívy na zvýšenie obrannej pripravenosti a investícií.

1. Spoločná biela kniha o európskej obrannej pripravenosti do roku 2030, ktorá bola predstavená v marci 2025, stavia obrannú politiku EÚ vzhľadom na rastúce hrozby a bezpečnostné výzvy na novú úroveň. Navrhuje sa v nej niekoľko opatrení na konsolidáciu európskeho obranného priemyslu:

  • posilnenie priemyselných kapacít v celej EÚ,
  • zabezpečenie dodávok kritických priemyselných vstupov a zníženie závislosti,
  • vybudovanie skutočného jednotného trhu EÚ s obranným vybavením,
  • zjednodušenie existujúcich pravidiel a zníženie byrokracie,
  • stimulovanie výskumu a vývoja s cieľom podporiť inovácie,
  • udržanie, prilákanie a rozvíjanie talentov s cieľom zlepšiť zručnosti a odborné znalosti v sektore obrany.

2. Plán ReArm Europe, neskôr premenovaný na Pripravenosť 2030, ktorým sa zaviedli finančné nástroje na podporu investícií prostredníctvom:

  • aktivácie národnej únikovej doložky v Pakte stability a rastu, ktorá členským štátom umožňuje zvýšiť výdavky na obranu a
  • spustenia úverového nástroja v objeme 150 miliárd EUR – Bezpečnostná akcia pre Európu (SAFE) – s cieľom pomôcť krajinám investovať do kľúčových oblastí obrany.

3. Takzvaný mini súhrnný balík opatrení v oblasti obrany, ktorý má uľahčiť využívanie existujúcich finančných prostriedkov EÚ aj na posilnenie obranného priemyslu EÚ.

V nadväznosti na bielu knihu sa v Pláne obrannej pripravenosti do roku 2030, ktorý bol uverejnený v októbri 2025, stanovujú ciele a míľniky na dosiahnutie obrannej pripravenosti do roku 2030.

Rada a Európsky parlament dosiahli 5. novembra 2025 predbežnú dohodu o mini súhrnnom balíku opatrení. Prelomovým prvkom dohody je rozhodnutie pridružiť Ukrajinu k Európskemu obrannému fondu a integrovať ju do európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB). Dohoda mení päť hlavných programov EÚ: Digitálna Európa, Európsky obranný fond, Nástroj na prepájanie Európy, Platforma strategických technológií pre Európu (STEP) a Horizont Európa. V ich rámci umožňuje investície do obrany a dvojakého použitia.

Úloha Európskeho parlamentu

V uznesení z 10. apríla 2002 vyzval na vytvorenie európskej zbrojárskej agentúry a na štandardizáciu v oblasti obrany. Uznesením zo 17. novembra 2005 o Zelenej knihe o verejnom obstarávaní obranných zariadení podporil úsilie Komisie prispievať k postupnému utváraniu európskeho trhu s obrannými zariadeniami.

uznesení z 22. novembra 2012 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) Parlament trval na tom, že posilnenie európskych spôsobilostí by sa malo prejaviť aj upevnením priemyselnej a technologickej základne európskej obrany.

Parlament vo svojom uznesení z 21. novembra 2013 o európskej obrannej technologickej a priemyselnej základni vyzval na posilnenie európskej priemyselnej spolupráce a zdôraznil potrebu podporiť úlohy SZBP prostredníctvom európskeho výskumu a vývoja s využitím výskumného programu Horizont 2020.

uznesení prijatom v máji 2015 a v uznesení z apríla 2016 Parlament požadoval účinnú a ambicióznu európsku zahraničnú a bezpečnostnú politiku a naliehal na členské štáty, aby vymedzili politické ciele na základe spoločných záujmov. V uznesení z 22. novembra 2016 Parlament navrhol, aby sa urýchlene zaviedla európska obranná únia.

V uznesení z 25. marca 2021 o verejnom obstarávaní v oblasti obrany a bezpečnosti a transfere výrobkov obranného priemyslu Parlament vyzval Komisiu, aby zlepšila prístup MSP k financovaniu. Žiadal tiež členské štáty, aby zvýšili verejné obstarávanie v oblasti obrany v rámci EÚ a spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja a posilnili interoperabilitu medzi svojimi ozbrojenými silami.

Parlament vo svojom uznesení z 1. marca 2022 o ruskej agresii voči Ukrajine vyzval na zvýšenie príspevkov na posilnenie obranných kapacít Ukrajiny. Členské štáty boli požiadané, aby urýchlili poskytovanie obranných zbraní Ukrajine v reakcii na jasne identifikované potreby.

V septembri 2023 prijal pozíciu k navrhovanému nariadeniu o EDIRPA. Dosiahol dohodu s Radou o tom, že tento nástroj sa skončí v decembri 2025, a nie v roku 2024, a bude mať rozpočet vo výške 300 miliónov EUR.

Parlament v uznesení z 9. mája 2023 o kritických bezpečnostných a obranných technológiách privítal skutočnosť, že Komisia zriadila monitorovacie stredisko pre kritické technológie, a zdôraznil potrebu znížiť závislosť, pokiaľ ide o dodávky kritických materiálov, podporiť investície do inovácií a rozvoja, uprednostňovať spoločné projekty financované a spolufinancované z prostriedkov EÚ a zvýšiť financovanie.

Parlament vo svojom uznesení z 12. marca 2025 o bielej knihe o budúcnosti európskej obrany vyzval na jednotnú a jasnú dlhodobú víziu pre európsky obranný priemysel s cieľom zabezpečiť riešenie prioritných potrieb. Zdôrazňuje tiež význam posilnenia spôsobilostí a zdrojov a hľadania kreatívnych riešení pre rozsiahle verejné a súkromné investície do bezpečnosti a obrany.

V uznesení z 2. apríla 2025 o výročnej správe o vykonávaní SBOP za rok 2024 sa zdôrazňuje potreba prekonať roztrieštenosť obranného priemyslu EÚ s cieľom konečne dosiahnuť úplné vykonávanie vnútorného trhu EÚ s obrannými produktmi.

Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Výboru pre priemysel, výskum a energetiku.

 

Anne Ploeger