Bezpečnosť letectva
Tento informačný list načrtáva rámec EÚ pre bezpečnosť civilného letectva, pričom vysvetľuje vývoj spoločných bezpečnostných pravidiel, úlohu Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA) a spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, ako je Medzinárodná organizácia civilného letectva. Zdôrazňuje tiež kľúčové mechanizmy monitorovania a presadzovania bezpečnostných noriem, medzinárodnú spoluprácu a nedávne iniciatívy, ako je jednotné európske nebo a stratégia EÚ v oblasti dronov.
Právny základ
- Článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie umožňuje Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie stanoviť pravidlá pre námornú a leteckú dopravu.
Ciele politiky EÚ v oblasti bezpečnosti letectva
V 90. rokoch 20. storočia bol vytvorený jednotný trh leteckej dopravy, ktorý odstránil obchodné obmedzenia pre letecké spoločnosti lietajúce v rámci EÚ (pozri 3.4.6). Toto otvorenie trhu leteckej dopravy si vyžadovalo spoločné pravidlá bezpečnosti letectva, aby sa zaistili jednotné a prísne bezpečnostné normy pre cestujúcich a posádku vo všetkých členských štátoch EÚ (pozri aj 3.4.7).
Vývoj pravidiel EÚ v oblasti bezpečnosti letectva
Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO)[1] stanovuje svetové minimálne normy bezpečnosti letectva. Nie sú však povinné, takže ich dodržiavanie závisí od ochoty členských štátov ICAO.
Zriadením jednotného trhu leteckej dopravy v Európe sa zabezpečuje rovnako vysoká úroveň bezpečnosti cestujúcich bez ohľadu na ich destináciu v rámci EÚ. V dôsledku toho boli vnútroštátne pravidlá nahradené záväznými spoločnými pravidlami EÚ. Podobne vnútroštátne regulačné orgány a úrady dobrovoľnej spolupráce, najmä bývalé Spojené letecké úrady (JAA)[2], boli tiež nahradené mechanizmom na úrovni EÚ, ktorý spája vnútroštátne orgány civilného letectva, Európsku komisiu a Európsku agentúru pre bezpečnosť letectva (EASA)[3]. Od roku 2003 EASA vypracúva regulačné ustanovenia v tejto oblasti, ktoré tvoria základ pre návrhy legislatívnych aktov Komisie. Komisia, EASA a príslušné vnútroštátne orgány vzájomne kontrolujú uplatňovanie týchto pravidiel vo svojich príslušných oblastiach právomocí.
Spoločné pravidlá v oblasti bezpečnosti civilného letectva majú svoj pôvod v normách a odporúčaniach prijatých ICAO, ale často ich ešte sprísňujú. Postupne sa rozšírili na celé odvetvie leteckej dopravy, čím sa zabezpečila jednotná vysoká úroveň bezpečnosti na celom trhu leteckej dopravy v EÚ.
Takto sa od roku 1994 zásady ICAO týkajúce sa vyšetrovania leteckých nehôd transponujú do práva EÚ (smernica 94/56/ES nahradená nariadením (EÚ) č. 996/2010). Tieto vyšetrovania sa musia viesť úplne nezávisle a zameriavať sa len na zistenie príčin nehôd a zabránenie ďalším nehodám, bez vyvodzovania zodpovednosti. Z rovnakej zásady prevencie, a nie trestania, vychádzajú pravidlá o hlásení udalostí v civilnom letectve súvisiacich s bezpečnosťou (smernica 2003/42/ES o hlásení udalostí, nariadenie (ES) č. 1321/2007 o začlenení informácií o udalostiach v civilnom letectve do centrálneho registra a nariadenie (ES) č. 1330/2007 o šírení informácií o udalostiach v civilnom letectve). Tieto pravidlá boli v roku 2014 nahradené nariadením o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve. Od roku 2005 sa musia príslušným vnútroštátnym orgánom, a prostredníctvom nich následne aj EASA, nahlasovať všetky nezrovnalosti, ktoré sa vyskytli kdekoľvek v reťazci leteckej dopravy, a na účely analýzy sa musia zaznamenávať a šíriť.
Od roku 2003[4] sa spoločnými pravidlami riadi letová spôsobilosť, ktorá zahŕňa projektovanie, konštrukciu a údržbu lietadiel. V roku 2008 sa pravidlá rozšírili na leteckú prevádzku a odbornú prípravu letovej posádky, pričom sa vymedzili postupy, akými sa majú lietadlá používať. V roku 2009 sa ďalej rozšírili na bezpečnosť prevádzky letísk, riadenie letovej prevádzky a poskytovanie leteckých navigačných služieb. Všetky tieto pravidlá sa uplatňujú rovnako na lietadlá a ich súčasti, ako aj na organizácie a personál, ktorý je zapojený do ich projektovania, konštrukcie, údržby a prevádzky, vrátane lietadiel a dopravcov z tretích krajín, ktorí pôsobia v EÚ.
V roku 2015 Komisia navrhla posilnenie spoločných pravidiel v civilnom letectve, aby zohľadňovali napríklad vývoj lietadiel bez posádky (dronov) a vzájomnú závislosť medzi bezpečnosťou letectva a inými oblasťami, ako sú bezpečnosť a ochrana životného prostredia. Návrhom sa rozšírili právomoci EASA v oblastiach, ako je bezpečnosť (vrátane kybernetickej bezpečnosti) a životné prostredie. Navrhlo sa v ňom aj niekoľko zmien v štruktúre EASA (napr. vytvorenie výkonnej rady, ktorá by pomáhala správnej rade a výkonnému riaditeľovi). Dôležité je, že EASA navrhla dva dodatočné zdroje príjmov: granty a poplatky za letecké navigačné služby v prípade úloh súvisiacich s manažmentom letovej prevádzky a leteckými navigačnými službami. Rozsiahle diskusie o tomto návrhu medzi Parlamentom a Radou viedli k prijatiu základného nariadenia o EASA v roku 2008. Základné nariadenie o EASA bolo ďalej aktualizované v roku 2018 zavedením ustanovení o dronoch a kybernetickej bezpečnosti a rozšírením povinností EASA.
Cieľom programu SAFA (Safety assessment of foreign aircraft), ktorý v roku 1996 spustila Európska konferencia civilného letectva (ECAC)[5], bolo harmonizovať inšpekcie zahraničných lietadiel (európskych aj mimoeurópskych) na letiskách členských štátov ICAO a zabezpečiť, že budú vyhovovať jej minimálnym bezpečnostným požiadavkám[6]. Od roku 2006 je na základe smernice SAFA, ktorú neskôr nahradilo základné nariadenie o EASA z roku 2008, program SAFA pre členské štáty EÚ povinný. Od roku 2014 podliehajú lietadlá štátov EASA inšpekciám na základe noriem agentúry, ktoré môžu byť prísnejšie, a inšpekciám SACA (Safety Assessment of Comunity Aircraft), na ktoré sa vzťahuje nariadenie o technických požiadavkách a administratívnych postupoch týkajúcich sa leteckej prevádzky. EASA centralizuje výsledky týchto inšpekcií. Zistené nedostatky môžu viesť k prevádzkovým obmedzeniam a v konečnom dôsledku k zaradeniu leteckých dopravcov na čiernu listinu, čím im bude z bezpečnostných dôvodov účinne odopretý prístup na letiská EÚ. Táto čierna listina sa zaviedla v roku 2005 nariadením o vytvorení zoznamu leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy. Pravidelne sa aktualizuje prostredníctvom následných zmien nariadenia o leteckých dopravcoch, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy, a uverejňuje s cieľom informovať cestujúcich, predajcov leteniek a príslušné orgány.
Okrem toho, aby mohli prevádzkovatelia z tretích krajín lietať do Únie, od novembra 2016 musia preukázať, že dodržiavajú bezpečnostné normy ICAO. Tento dôkaz má formu oprávnenia vydaného agentúrou EASA, ako sa stanovuje v nariadení o letovej prevádzke prevádzkovateľov z tretích krajín.
Obsah tejto čiernej listiny poukazuje na potrebu zlepšiť bezpečnosť civilného letectva v určitých regiónoch sveta. S cieľom riešiť tento problém spolupracuje EÚ s ICAO a poskytuje podporu krajinám, ktoré majú ťažkosti s vytvorením účinných systémov bezpečnosti letectva. To viedlo k vzniku Dohody o spoločnom európskom leteckom priestore (ECAA) v roku 2006 s cieľom začleniť susedov EÚ z juhovýchodnej Európy (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Kosovo), ako aj Nórsko a Island do vnútorného trhu leteckej dopravy EÚ. Dohoda o spoločnom európskom leteckom priestore výrazne zlepšila prepojenosť.
Švajčiarsko nie je súčasťou dohody ECAA, ale má svoju vlastnú leteckú dohodu s EÚ, konkrétne Dohodu o leteckej doprave medzi EÚ a Švajčiarskom, ktorou sa Švajčiarsko integruje do vnútorného trhu leteckej dopravy EÚ.
EÚ tiež podpísala nasledujúce dohody s cieľom poskytnúť regulačný rámec pre rôzne oblasti vrátane prísnych bezpečnostných noriem, zabezpečenia práv cestujúcich a hospodárskej súťaže:
- Euro-stredomorská dohoda o leteckej doprave s Marokom (2006),
- Euro-stredomorská dohoda o leteckej doprave s Jordánskom (2012),
- Euro-stredomorská dohoda o leteckej doprave s Izraelom (2013).
Na posilnenie vzťahov v leteckej doprave s krajinami východného susedstva podpísala EÚ dohody s cieľom prehĺbiť hospodársku, regulačnú a inštitucionálnu spoluprácu:
- Dohoda o spoločnom leteckom priestore s Gruzínskom (2010),
- Dohoda o spoločnom leteckom priestore s Moldavskom (2012),
- Dohoda o spoločnom leteckom priestore s Arménskom (2021 – zatiaľ neratifikovaná).
Medzinárodná spolupráca v oblasti bezpečnosti letectva je zameraná aj na zjednodušenie výmeny tovarov a služieb, ktorú môžu narúšať rozdielne vnútroštátne technické normy. EÚ preto uzavrela dohody o vzájomnom uznávaní úrovne bezpečnosti so svojimi kľúčovými partnermi v oblasti letectva – Spojenými štátmi americkými, Kanadou a Brazíliou. Na druhej strane EASA podpisuje tzv. pracovné dojednania pre osobitné projekty s priemyselnými partnermi z krajín, ktoré nie sú zapojené do dohody o vzájomnom uznávaní. Tovary a služby, na ktoré sa vzťahujú tieto dohody a dojednania, sa v dôsledku toho môžu voľne vymieňať medzi zmluvnými štátmi.
Ak je cieľom spolupráce medzi EÚ a jej členskými štátmi a treťou krajinou vzájomné uznávanie osvedčení, podpíše sa dvojstranná dohoda o bezpečnosti letectva. EÚ doteraz uzavrela takúto dohodu so Spojenými štátmi, s Kanadou, Brazíliou, Čínou a Japonskom. V októbri 2021 EÚ podpísala dohodu o leteckej doprave s Ukrajinou s cieľom presadzovať prísne normy v oblastiach, ako sú bezpečnosť letectva, bezpečnostná ochrana a manažment letovej prevádzky.
Dňa 22. septembra 2020 navrhla Komisia aktualizáciu iniciatívy jednotného európskeho neba, ktorú Rada a Parlament prijali na jeseň 2024 ako nariadenie o jednotnom európskom nebi.
Dňa 29. novembra 2022 Komisia prijala stratégiu v oblasti dronov, v ktorej sa stanovuje vízia a plán budúceho rastu európskeho trhu s dronmi. Určujú sa v nej technické požiadavky na bezpilotné lietadlá alebo drony a vychádza z bezpečnostného rámca EÚ. V novom pláne sa načrtáva, ako môže Európa rozšíriť komerčnú prevádzku dronov a zároveň ponúknuť nové príležitosti pre sektor dronov.
Úloha Európskeho parlamentu
Parlament aktívne podporoval zriadenie spoľahlivého európskeho systému bezpečnosti civilného letectva s veľkým dôrazom na efektívnosť agentúry EASA a právo cestujúcich v leteckej doprave na informácie.
Smernicu SAFA vždy vnímal ako prostriedok na vyvodenie zodpovednosti voči leteckým spoločnostiam zverejnením prípadov, keď nespĺňajú medzinárodné bezpečnostné normy. Parlament sa tiež domnieval, že Komisia by mala mať právomoc zabezpečiť, aby boli opatrenia prijaté jedným členským štátom v nadväznosti na inšpekciu SAFA platné v celej EÚ. Tieto postoje pripravili pôdu na vytvorenie čiernej listiny. Parlament zabezpečil, aby sa čierna listina povinne zverejňovala, a stanovil, že cestujúci majú nárok na úhradu cestovného alebo presmerovanie v prípade zrušenia letu v dôsledku zaradenia leteckej spoločnosti na túto listinu.
Parlament od začiatku žiadal, aby bola EASA nezávislá v technických oblastiach a mala širšie právomoci, ktoré jej napokon boli udelené v roku 2008. Parlament zveril agentúre EASA účinné právomoci na presadzovania práva a odstrašovanie tým, že jej povolil ukladať finančné sankcie primerané priestupkom. Výbor pre dopravu a cestovný ruch pravidelne pozýva zástupcov EASA na výmeny názorov o témach súvisiacich s bezpečnosťou letectva. Medzi tieto témy patrí súvislosť medzi bezpečnosťou civilného letectva a rôznymi sociálno-ekonomickými faktormi, vzájomné uznávanie osvedčení a spolupráca s Federálnym leteckým úradom USA, integrácia bezpilotných vzdušných prostriedkov do vzdušného priestoru EÚ a vplyv globálnych pandémií a vojenských konfliktov na leteckú bezpečnosť v Európe.
Parlament tiež v roku 2016 privítal návrh Komisie na preskúmanie základného nariadenia o EASA z roku 2008, ktorého cieľom je dosiahnuť najvyššiu úroveň bezpečnosti v leteckej doprave. Zdôraznil potrebu ustanovení, ktoré by uľahčili prispôsobenie agentúry EASA novému vývoju v leteckej doprave, ako je zvýšená letecká premávka, rozsiahle používanie dronov, vznik konfliktných oblastí v bezprostrednej blízkosti Európy a narastajúca technologická zložitosť v leteckej doprave. V roku 2017 vyzval Komisiu a Radu, aby poskytli agentúre EASA dostatočné zdroje a personál s cieľom zachovať prísne bezpečnostné normy a posilniť jej medzinárodný vplyv. Rozsiahla práca parlamentného Výboru pre dopravu a cestovný ruch prispela k vypracovaniu nového základného nariadenia o EASA, ktoré bolo prijaté v roku 2018.
Ďalšie kľúčové príspevky Európskeho parlamentu v tejto oblasti zahŕňajú:
- uznesenie o bezpečnom používaní diaľkovo riadených leteckých systémov v civilnom letectve (29. októbra 2015),
- uznesenie o stratégii v oblasti letectva pre Európu (16. februára 2017).
Tento informačný list pripravila tematická sekcia Európskeho parlamentu pre dopravu, zamestnanosť a sociálne veci. Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Výboru pre dopravu a cestovný ruch.
Maja STRNAD MESKO