Dlhodobý rozpočet EÚ v skratke
Ako je financovaná EÚ a kam finančné prostriedky smerujú? Čítajte ďalej a dozviete sa, čo je to dlhodobý rozpočet EÚ a ako sa o ňom rozhoduje.
Obsah
- Čo je to dlhodobý rozpočet EÚ?
- Na čo smerujú finančné prostriedky EÚ?
- Ako sa financuje dlhodobý rozpočet EÚ?
- Ako sa bude rozhodovať o nasledujúcom dlhodobom rozpočte EÚ?
- Návrh Komisie na nasledujúci dlhodobý rozpočet
- Pozícia Parlamentu k návrhu rozpočtu Komisie
- Čo ďalej v rozhodovaní o rozpočte EÚ na obdobie 2028 – 2034?
Dlhodobý rozpočet EÚ pomáha miliónom Európanov vrátane poľnohospodárov, študentov či výskumných pracovníkov, ako aj mestám, podnikom, regiónom a mimovládnym organizáciám. Prispieva k špičkovému výskumu, zdravším a bezpečnejším potravinám, novým a kvalitnejším cestám, železniciam a letiskám, čistejšiemu životnému prostrediu a lepšej bezpečnosti na vonkajších hraniciach EÚ.
Vychádza z myšlienky, že Európa sa stáva silnejšou a prosperujúcejšou vďaka spájaniu zdrojov.
Súčasný dlhodobý rozpočet trvá od roku 2021 do roku 2027, no prebiehajú už prípravy na ten nasledujúci.
Čo je to dlhodobý rozpočet EÚ?
Dlhodobý rozpočet EÚ sa niekedy označuje aj ako „viacročný finančný rámec“ (VFR). Tak sa nazýva aj v Zmluve o EÚ. Stanovuje limit finančných prostriedkov, ktoré môže EÚ investovať počas obdobia najmenej piatich rokov do rôznych oblastí politiky. Posledné dlhodobé rozpočty boli nastavené na sedem rokov.
Jedným z dôvodov, prečo má EÚ dlhodobý rozpočet, je uľahčiť príjemcom programov, ktoré chce Únia financovať, plánovanie týchto programov a ich zefektívnenie. Táto predvídateľnosť je potrebná napríklad pre výskumných pracovníkov pracujúcich na vedeckých projektoch, ktorých dokončenie trvá aj niekoľko rokov. Dôležitá je aj pri financovaní veľkých projektov v oblasti infraštruktúry.
Dlhodobý rozpočet si vyžaduje aj určitú flexibilitu, aby sa dokázal vyrovnať s nepredvídanými krízami a mimoriadnymi udalosťami, ako sú pandémie alebo prírodné katastrofy v dôsledku extrémnych prejavov počasia. Zahŕňa preto aj niekoľko nástrojov, ktoré zabezpečujú, aby sa peniaze mohli použiť tam, kde sú za nepredvídaných okolností najviac potrebné.
V porovnaní s národnými rozpočtami jednotlivých krajín je rozpočet EÚ skôr investičným rozpočtom. Nefinancuje sa z neho základné vzdelávanie či národné systémy zdravotnej starostlivosti. Namiesto toho sa rozpočet EÚ zameriava najmä na oblasti, v ktorých môže Únia priniesť zmenu tým, že bude využívať úspory z rozsahu, predchádzať duplicite, podporovať rast a konkurencieschopnosť alebo zavedie solidaritu do praxe.
Na čo smerujú finančné prostriedky EÚ?
Z rozpočtu EÚ sa podporujú výskum a inovácie, investície do európskych dopravných a energetických sietí a rozvoj malých a stredných podnikov (MSP) s cieľom oživiť rast a vytvárať pracovné miesta v EÚ.
Zo súčasného dlhodobého rozpočtu je najviac peňazí vyčlenených na spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP), spoločnú rybársku politiku a environmentálnu politiku. Ďalšia veľká časť prostriedkov smeruje na programy tzv. kohéznej politiky na pomoc chudobnejším regiónom. Z dlhodobého rozpočtu sa financuje aj medzinárodná humanitárna pomoc a rozvojové projekty.
Zistite viac o programoch podporovaných z dlhodobého rozpočtu a projektoch financovaných vo vašom regióne.
Ako sa financuje dlhodobý rozpočet EÚ?
Financovanie dlhodobého rozpočtu EÚ pochádza z viacerých zdrojov príjmov. Konkrétne:
- viac ako polovica rozpočtu EÚ pochádza z príspevkov krajín EÚ vo výške o niečo viac ako 1 % ich HND,
- dovozné clá na produkty z krajín mimo EÚ,
- pokuty uložené podnikom, ktoré porušujú pravidlá hospodárskej súťaže EÚ,
- malé percento dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá sa vyberá v každom členskom štáte,
- od roku 2021 príspevok krajín EÚ na základe množstva nerecyklovaného odpadu z plastových obalov, ktoré vyprodukujú.
V budúcnosti môžu pribudnúť i ďalšie zdroje príjmov do rozpočtu EÚ.
V novembri 2023 podporil Európsky parlament návrh Komisie na zavedenie troch nových zdrojov: príjmy z obchodovania s emisiami, príjmy z uhlíkovej dane z dovážaného tovaru a príspevok založený na ziskoch podnikov. Aby návrh nadobudol účinnosť, musí ho jednomyseľne schváliť Rada EÚ a následne ho musí ratifikovať 27 členských štátov. Doteraz bol však v tomto smere dosiahnutý len malý pokrok.
Komisia navrhla v roku 2025 nové zdroje príjmov na financovanie nového dlhodobého rozpočtu od roku 2028. Predstavila tri nové návrhy týkajúce sa nových zdrojov príjmov: spotrebnú daň z tabaku, ročný paušálny príspevok od iných ako malých a stredných podnikov a clá na elektronický odpad a elektronický obchod.
Ako sa bude rozhodovať o nasledujúcom dlhodobom rozpočte EÚ?
Európska komisia predložila v júli 2025 návrh nasledujúceho dlhodobého rozpočtu EÚ.
Poslanci Európskeho parlamentu návrh preskúmali a pripravili svoju rokovaciu pozíciu.
Len čo členské krajiny rozhodnú o svojej pozícii v Rade, môžu sa začať rokovania s cieľom dosiahnuť dohodu o budúcom dlhodobom rozpočte do konca roka 2027.
Dlhodobý rozpočet musia členské štáty prijať v Rade jednomyseľne. Ešte predtým však musí udeliť svoj súhlas Európsky parlament.
Návrh Komisie na nasledujúci dlhodobý rozpočet
Súčasný dlhodobý rozpočet EÚ platí na obdobie od roku 2021 do roku 2027 a zahŕňa prostriedky v hodnote 1,2 bilióna eur (v cenách z roku 2025). Po prijatí v roku 2020 predstavoval 1,13 % hrubého národného dôchodku (HND).
Akú sumu navrhuje Komisia pre nový rozpočet EÚ?
Komisia navrhuje dlhodobý rozpočet na roky 2028 – 2034 vo výške 1,76 bilióna eur (v cenách z roku 2025) na obdobie siedmich rokov, čo zodpovedá 1,26 % HND EÚ. Zahŕňa to aj 149,3 miliardy eur (0,11 % HND EÚ) na splatenie dlhu vzniknutého v súvislosti s nástrojom obnovy Next Generation EU, ktorý bol vytvorený na vyrovnanie sa s dôsledkami pandémie COVID-19.
Možné zmeny štruktúry rozpočtu
Komisia navrhuje rozpočet výrazne reštrukturalizovať a zjednodušiť, ako aj znížiť počet rozpočtových okruhov a zlúčiť rôzne programy.
Navrhované výdavkové priority sú rozdelené do štyroch okruhov.
Prvý okruh sa týka hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, poľnohospodárstva a vidieka a námorných záležitostí, prosperity a bezpečnosti. Ide o najväčší okruh, ktorý tvorí približne 50 % celkového rozpočtu.
Druhý okruh sa zameriava na konkurencieschopnosť, prosperitu a bezpečnosť a predstavuje približne 30 % celkového rozpočtu.
Ústredným prvkom tohto okruhu je nový Európsky fond pre konkurencieschopnosť, ktorý bude riadiť investície v rámci programu Horizont Európa (program EÚ na financovanie výskumu a inovácií) a štyroch prioritných oblastí politiky: odolnosť a bezpečnosť, obranný priemysel a vesmír; líderstvo v digitálnej oblasti; prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu; a zdravie, biotechnológie a biohospodárstvo.
Tento okruh zahŕňa aj program Erasmus+ v kombinácii s Európskym zborom solidarity a Nástroj na prepájanie Európy.
Tretí okruh sa nazýva Globálna Európa. Tvorí približne 10 % navrhovaného rozpočtu a podporuje vonkajšiu činnosť EÚ, najmä prostredníctvom Fondu Globálna Európa.
Štvrtý okruh je venovaný administratíve a predstavuje asi 6 % z celkovej sumy. Patria sem platy a dôchodky euroúradníkov, budovy inštitúcií EÚ a európske školy.
Aké sú navrhované plány národného a regionálneho partnerstva?
V rámci prvého okruhu bude mať každá krajina EÚ vlastný plán, ktorý bude zahŕňať podporu pre poľnohospodárov a menej rozvinuté regióny a bude sa vzťahovať aj na migráciu a bezpečnosť hraníc. Tieto plány zlúčia zdroje, ktoré boli predtým rozdelené medzi viacero samostatných programov. Zlúčením zdrojov chce Komisia zvýšiť flexibilitu a súčinnosť medzi politikami. Hoci Parlament podporuje ideu flexibility, zároveň chce zabezpečiť, aby v rámci tejto novej rozpočtovej štruktúry nebola ohrozená transparentnosť a zodpovednosť.
Príjmy EÚ
V snahe zachovať príspevky krajín EÚ v nezmenenej podobe navrhuje Komisia nové zdroje príjmov. Ide o: daň z elektronického odpadu, daň z tabaku, systém obchodovania s emisiami a mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach, ako aj daň z príjmov právnických osôb pre veľké spoločnosti.
Pozícia Parlamentu k návrhu rozpočtu Komisie
Parlament schválil v apríli 2026 rokovaciu pozíciu k rozpočtu na obdobie 2028 – 2034. Pozícia obsahuje rozpis súm, ktoré chce prideliť na každý program financovania.
Protinávrh Parlamentu týkajúci sa celkového rozpočtu
Poslanci EP vyjadrili sklamanie z nedostatočných ambícií Komisie. Žiadajú, aby bol budúci rozpočet stanovený na 1,27 % HND EÚ a aby dlhová služba pre nástroj obnovy NextGenerationEU (0,11 % HND) zostala mimo rozpočtových prostriedkov na financovanie operačných programov v prospech občanov.
V porovnaní s návrhom Komisie by to znamenalo zvýšenie o približne 10 %.
Poslanci tvrdia, že ide o minimálnu sumu peňazí, ktorú EÚ potrebuje na splnenie svojich záväzkov, reagovanie na očakávania občanov a riešenie hlavných výziev vrátane možnej rozsiahlej vojny v Európe, hospodárskych a sociálnych problémov, rozdielov v konkurencieschopnosti a zhoršujúcej sa krízy v oblasti klímy a biodiverzity.
Táto vyššia suma finančných prostriedkov by sa mala rovnomerne rozdeliť medzi tri okruhy rozpočtu, z ktorých sa financujú priority EÚ (bez zvýšenia administratívneho financovania), a mala by chrániť rozpočet pred inflačnými otrasmi.
Postoj poslancov EP k novej štruktúre a národným plánom
I keď poslanci EP nenavrhujú veľa výrazných zmien novej zjednodušenej štruktúry, ktorú navrhuje Komisia, sú dôrazne proti opätovnému presunu rozpočtu EÚ na národnú úroveň. Upozorňujú, že prístup Komisie v zmysle „jeden plán pre každý členský štát“ by mohol oslabiť politiky Únie, znížiť transparentnosť a vytvoriť medzi príjemcami konkurenčný tlak.
Poslanci naopak požadujú, aby sa vyčlenili osobitné prostriedky na rôzne politiky v rámci plánov národného a regionálneho partnerstva, na spoločnú poľnohospodársku politiku a rybársku politiku, ako aj na najvzdialenejšie regióny, politiku súdržnosti, Európsky sociálny fond a vnútorné veci.
Žiadajú tiež, aby regionálne a miestne orgány boli plne zapojené do plánovania a vykonávania programov.
Postoj Parlamentu k financovaniu iniciatív v oblasti konkurencieschopnosti
Europoslanci vítajú návrh Komisie zdvojnásobiť financovanie s cieľom posilniť oblasti konkurencieschopnosti, obrannej kapacity, inovácií, digitálnej a zelenej transformácie, infraštruktúry, zdravia, vzdelávania a kultúry EÚ. Vyzývajú však na väčšiu podporu kľúčových programov, ako je Európsky fond pre konkurencieschopnosť (ECF), Horizont Európa, Nástroj na prepájanie Európy, Erasmus+, AgoraEU i mechanizmus v oblasti civilnej ochrany. Požadujú tiež osobitné financovanie opatrení súvisiacich s programom EU4Health a LIFE v rámci ECF.
Poslanci EP uvádzajú, že navrhované zvýšenie zdrojov na vonkajšiu činnosť je nedostatočné vzhľadom na rozsah vonkajších výziev a hrozieb, a vyzývajú na zvýšenie finančných prostriedkov na rozširovanie, rozvoj, Ukrajinu, mnohostrannú spoluprácu a humanitárnu pomoc.
Transparentnosť a zodpovednosť v ohrození
Poslanci trvajú na tom, že akékoľvek zjednodušenie rozpočtu nesmie oslabiť transparentnosť, zodpovednosť, demokratický dohľad ani riadny audit výdavkov. Uznávajú potrebu flexibility, no upozorňujú, že flexibilita bez transparentnosti by mohla podkopať dôveru verejnosti v EÚ.
Poslanci tiež zdôrazňujú, že predpokladom prístupu k finančným prostriedkom EÚ musí byť dodržiavanie hodnôt EÚ a princípov právneho štátu. Zároveň však treba zabrániť tomu, aby boli koneční príjemcovia postihovaní za porušovanie zásad právneho štátu ich vládami.
Postoj Parlamentu v súvislosti s príjmami
Parlament víta navrhované zavedenie nových „vlastných zdrojov“. Navrhuje aj ďalšie možné alternatívne zdroje príjmov, ktoré by sa mali zvážiť, ak členské krajiny niektorý z návrhov zamietnu. Medzi tieto alternatívy patrí poplatok za digitálne služby, poplatok za online hazardné hry, rozšírenie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach či poplatok za kapitálové zisky z kryptoaktív.
Čo ďalej v rozhodovaní o rozpočte EÚ na obdobie 2028 – 2034?
Parlament je pripravený začať rokovania s Radou o nariadení, ktorým sa stanoví štruktúra a hlavné sumy rozpočtu na obdobie 2028 – 2034.
Rokovania sa môžu začať bezprostredne po tom, ako sa Rada dohodne na vlastnej spoločnej pozícii v mene vlád členských krajín. Na schválenie rozpočtu je potrebný súhlas Parlamentu.
