Malé a stredné podniky
Malé a stredné podniky (MSP) sú základom hospodárstva EÚ a tvoria 99 % jej podnikov. Programy EÚ na podporu MSP sú zamerané na zlepšenie ich konkurencieschopnosti, prístupu k financovaniu a inovačného potenciálu. Cieľom nedávnych iniciatív bolo pomôcť MSP zvládať v kontexte geopolitického vývoja rôzne výzvy, ako je digitálna transformácia, uhlíková neutralita a hospodárska obnova.
Právny základ
MSP pôsobia hlavne na vnútroštátnej úrovni, pretože len pomerne málo MSP sa zapája do cezhraničného podnikania v rámci EÚ. Nezávisle od rozsahu ich činnosti sú však MSP ovplyvňované právnymi predpismi EÚ v rôznych oblastiach, ako napríklad zdaňovanie (články 110 až 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)), hospodárska súťaž (články 101 až 109 ZFEÚ) a obchodné právo (právo usadiť sa – články 49 až 54 ZFEÚ). Vymedzenie Komisie pre MSP je uvedené v odporúčaní 2003/361/ES.
Ciele
Cieľom politiky EÚ v oblasti MSP je zabezpečiť, aby politiky a opatrenia EÚ mali priaznivý vplyv na malé podniky, a prispieť k tomu, aby sa Európa stala atraktívnejšou pre zakladanie podnikov a samotné podnikanie. MSP zamestnávajú približne 100 miliónov ľudí a sú tak významným zdrojom podnikateľského ducha a inovácií, ktoré sú kľúčové pre konkurencieschopnosť podnikov EÚ.
Dosiahnuté výsledky
A. Iniciatíva „Small Business Act“ (SBA)
Komplexnú a obsiahlu iniciatívu v súvislosti s MSP predložila Komisia v júni 2008 v podobe oznámenia o SBA. Iniciatíva mala za cieľ vytvoriť nový rámec politiky, ktorý by integroval existujúce nástroje a ktorý by vychádzal z Európskej charty pre malé podniky a z dokumentu s názvom Moderná politika MSP pre rast a zamestnanosť. Namiesto navrhovania plnohodnotného prístupu Spoločenstva uplatňovala prístup politického partnerstva s členskými štátmi.
1. Inteligentná regulácia
Odstraňovanie zbytočného papierovania je v rámci iniciatívy SBA pre Komisiu dôležitou prioritou. Pre malé podniky bola mimoriadne užitočná zmena smernice o oneskorených platbách (podľa ktorej musia verejné orgány vykonať platby do tridsiatich dní, čím MSP získavajú bezpečnostnú záruku), ako aj smernica o elektronickej fakturácii (ktorá zaistila rovnocennosť elektronických faktúr s papierovými). Okrem toho modernizácia politiky EÚ v oblasti verejného obstarávania znamená, že MSP sú pri verejnom obstarávaní vystavené menšej administratívnej záťaži a majú lepšie príležitosti predkladať spoločné ponuky. Tento prístup sa uplatnil s cieľom zjednodušiť povinnosti týkajúce sa finančného výkazníctva a znížiť administratívnu záťaž pre MSP, a to modernizáciou verejného obstarávania v EÚ a smernice o účtovníctve (2013/34/EÚ).
V oznámení s názvom Lepšia právna regulácia: spojme sily v záujme lepšej tvorby právnych predpisov z apríla 2021 zaviedla Komisia pri tvorbe politík na úrovni EÚ prístup založený na zásade rovnováhy záťaže, pričom pozornosť tvorcov politík viac zamerala na dôsledky a náklady spojené s uplatňovaním právnych predpisov, najmä pre malé a stredné podniky (MSP). Cieľom tohto prístupu bolo kompenzovať nové administratívne zaťaženie vyplývajúce z legislatívnych návrhov Komisie znížením rovnakého množstva existujúceho zaťaženia.
2. Prístup k financovaniu
Finančné trhy často nedokázali poskytnúť MSP finančné prostriedky, ktoré potrebovali. Určitý pokrok sa dosiahol pri zlepšovaní dostupnosti finančných prostriedkov a úverov pre MSP, a to poskytovaním pôžičiek, záruk a rizikového kapitálu. Európske finančné inštitúcie – Európska investičná banka a Európsky investičný fond – zintenzívnili svoje operácie súvisiace s MSP.
V novembri 2011 Komisia navrhla akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu. Plán okrem iného zahŕňal politické iniciatívy na uľahčenie prístupu MSP na trhy s rizikovým kapitálom.
3. MSP na jednotnom trhu
Iniciatíva SBA a oznámenia Komisie s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu – Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo a Akt o jednotnom trhu II zdôraznili potrebu neprestajného zlepšovania rámcových podmienok pre podniky na jednotnom trhu. Existujú alebo sa plánujú rôzne iniciatívy a opatrenia s cieľom uľahčiť zakladanie a fungovanie MSP na vnútornom trhu. MSP boli udelené výnimky v mnohých oblastiach, napríklad v rámci pravidiel hospodárskej súťaže, zdaňovania a obchodného práva.
4. Politika hospodárskej súťaže
Politika EÚ v oblasti štátnej pomoci je voči MSP dlhodobo priaznivá, pretože EÚ si uvedomovala osobitné ťažkosti, s ktorými podniky zápasia. V roku 2014 prijala Komisia revidované všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách pre opatrenia štátnej pomoci (nariadenie (EÚ) č. 651/2014). Jednou zo zložiek modernizácie štátnej pomoci bolo, že členské štáty získali pri poskytovaní štátnej pomoci MSP väčšiu flexibilitu bez predchádzajúceho oznámenia a schválenia Komisiou, a to za určitých podmienok. Na základe tohto nariadenia mohli MSP získať podporu z verejných zdrojov do výšky 7,5 milióna EUR.
B. Siete EÚ pre MSP
Medzi príklady sietí zameraných na MSP patria:
- všeobecné podporné služby pre MSP v EÚ: Enterprise Europe Network, SOLVIT, Your Europe, národné asistenčné pracoviská pre nariadenie REACH;
- inovácie a výskum: európska asistenčná služba pre otázky duševného vlastníctva, portál pre MSP SME Techweb, poradenské centrum pre MSP v oblasti duševného vlastníctva v Číne;
- odvetvová podpora: európska sieť podnikateľských a inovačných centier, Európska sieť pre inováciu na pracovisku a iniciatíva Gate2Growth.
C. MSP a výskum
Výskum a inovácie sú mimoriadne dôležité pre trvalý úspech a rast MSP v EÚ. Program Horizont 2020 na roky 2014 – 2020 sa zameriava na vytvorenie lepšieho a komplexnejšieho podporného prostredia pre výskumné a inovačné činnosti MSP. Súčasťou tohto prístupu bola motivácia MSP, aby sa zúčastňovali prostredníctvom nového osobitného nástroja pre MSP, a to s cieľom zaplniť medzery vo financovaní vysokorizikového výskumu a inovácií v počiatočnej fáze.
Zvýšenie konkurencieschopnosti MSP bolo navyše jedným z 11 tematických cieľov politiky súdržnosti na obdobie 2014 až 2020. Ďalšie investície pre MSP sa realizovali aj v rámci iných tematických cieľov, najmä v rámci cieľov v oblasti výskumu a inovácií, nízkouhlíkových technológií a informačných a komunikačných technológií.
Horizont Európa, program EÚ na financovanie výskumu a inovácií, ktorý bude trvať do roku 2027, obsahuje v porovnaní so svojím predchodcom nový prvok – Európsku radu pre inovácie s rozpočtom 10,1 miliardy EUR na podporu prelomových inovácií počas celého životného cyklu startupov a MSP od ranej fázy výskumu až po financovanie a rozširovanie.
V rámci rozpočtu EÚ na roky 2028 – 2034 Komisia navrhuje takmer zdvojnásobiť rozpočet programu Horizont Európa. Okrem toho sa zriadi nový Európsky fond pre konkurencieschopnosť s cieľom investovať do strategických technológií. Týmto krokom sa 14 jednotlivých mechanizmov financovania obsiahnutých vo VFR zlúči do jedného rámca. Toto zjednodušenie bolo navrhnuté tak, aby bol proces financovania jednoduchší a konzistentnejší, čím sa rieši kľúčová požiadavka MSP počas konzultačnej fázy.
D. Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME)
Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) bol zriadený nariadením (EÚ) č. 1287/2013 a prebiehal od roku 2014 do roku 2020. Tento program s rozpočtom 2,3 miliardy EUR mal nasledujúce ciele:
- Prístup k financovaniu
- Prístup na trh a internacionalizácia
- Podnikanie a inovácia
- Cestovný ruch a kreatívny priemysel
Po skončení programu COSME v roku 2020 sa jeho činnosti presunuli do iných programov.
E. Iniciatívy od roku 2020
V marci 2020 Komisia uverejnila oznámenia s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu a Stratégia pre udržateľnú a digitálnu Európu pre MSP vrátane návrhov na pomoc MSP pri podnikaní, rozširovaní a raste. V apríli 2020 Parlament zareagoval na vplyv pandémie COVID-19 na priemyselné dodávateľské reťazce a MSP prijatím uznesenia 2020/2616(RSP) o koordinovanom postupe EÚ na podporu opatrení na hospodársku obnovu. Poslanci EP v novembri 2020 prijali uznesenie 2020/2076(INI), v ktorom vyzvali Komisiu, aby predložila revidovanú priemyselnú stratégiu.
Ako sa zdôrazňuje v stratégii pre MSP, malé podniky potrebujú väčšiu podporu pre ľahší prístup k financovaniu. V záujme dosiahnutia tohto cieľa sa Parlament a Rada dohodli na zmenách smernice o trhoch s finančným nástrojmi (2014/65/EÚ) v rámci dohody o akte o kótovaní v roku 2024. V reakcii na silný škodlivý vplyv inflácie a hospodársku neistotu spôsobenú najmä prudkým nárastom nákladov na energie a suroviny uverejnila Komisia v septembri 2023 balík pomoci pre MSP. Ten zahŕňa:
- návrh nariadenia o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, a
- návrh smernice, ktorou sa ustanovuje daňový systém ústredia pre mikropodniky, malé a stredné podniky.
Uvádza sa v ňom aj súbor opatrení na zlepšenie prístupu k financiám a kvalifikovaným pracovníkom a na podporu MSP počas celého ich životného cyklu.
Od februára 2025 Komisia navrhla súhrnný balík v záujme zjednodušenia právnych predpisov pre MSP. Konkrétne ciele zahŕňajú zníženie nákladov aj oznamovacích povinností aspoň o 35 % do roku 2030.
V máji 2025 Komisia uverejnila Stratégiu EÚ pre startupy a scaleupy, ktorá zoskupuje opatrenia do piatich hlavných oblastí:
1. podpora prostredia priaznivého pre inovácie;
2. podpora lepšieho financovania;
3. podpora rastu a rozširovania trhu;
4. prilákanie a udržanie najlepších talentov;
5. uľahčenie prístupu k infraštruktúre, sieťam a službám.
V októbri 2025 Komisia spojila potenciálnych zakladajúcich investorov s cieľom vytvoriť Európsky fond pre scaleupy. Cieľom tohto nového fondu v hodnote niekoľkých miliárd EUR je investovať od jari 2026 do najsľubnejších spoločností EÚ v oblasti strategických technológií.
Komisia oznámila, že v roku 2026 budú návrhy na zjednodušenie tvoriť viac ako polovicu jej plánovaných iniciatív.
Úloha Európskeho parlamentu
Európsky parlament v roku 1983 vyhlásil Rok malých a stredných podnikov a remesiel a začal niekoľko iniciatív na podporu ich rozvoja. Odvtedy Parlament nepretržite dokazoval svoj záväzok podporovať rozvoj európskych MSP. Napríklad:
- V júni 2010 prijal Parlament uznesenie o inovačnej politike Spoločenstva v meniacom sa svete. Požadoval v ňom vytvorenie nástrojov na financovanie MSP, ako sú mikroúvery, rizikový kapitál pre ľudí, ktorí chcú investovať do inovatívnych podnikov, a tzv. podnikateľskí anjeli na sponzorovanie podnikateľských projektov mladých výskumníkov. Žiadal tiež členské štáty a Komisiu, aby vytvorili daňové, finančné, podnikateľské a administratívne stimuly na investície.
- V máji 2011 prijal Parlament uznesenie o preskúmaní iniciatívy Small Business Act. Parlament zdôraznil obavy, že test vplyvu na MSP nebol náležite a dôsledne uplatnený vo všetkých nových legislatívnych návrhoch, najmä na vnútroštátnej úrovni. Okrem toho varoval členské štáty pred stratégiou tzv. gold-platingu ukladaním požiadaviek nad rámec právnych predpisov EÚ pri transpozícii smerníc do vnútroštátneho práva.
- V októbri 2012 prijal Parlament uznesenie o malých a stredných podnikoch (MSP): konkurencieschopnosť a príležitosti na podnikanie. V tomto uznesení sa zameriava na viaceré oblasti, ako sú zníženie administratívnej záťaže, podpora konkurencieschopnosti a vytvárania pracovných miest, zakladanie startupov a prístup k informáciám a financovaniu.
- V januári 2014 prijal Parlament uznesenie o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť, v ktorom zdôraznil význam MSP v hospodárstve EÚ a vyzval na špecifickú podporu a pomoc pre MSP.
- V septembri 2016 prijal Parlament uznesenie o prístupe MSP k financovaniu a zvýšení rozmanitosti financovania MSP v rámci únie kapitálových trhov.
- V júli 2017 prijal Parlament uznesenie o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe.
- Vo februári 2019 prijal Parlament uznesenie o komplexnej európskej priemyselnej politike v oblasti umelej inteligencie a robotiky.
- V apríli 2020 prijal Parlament uznesenie o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom.
- V novembri 2020 prijal Parlament uznesenie o novej priemyselnej stratégii pre Európu, v ktorom vyzval na vytvorenie priemyselnej stratégie, ktorá by zahŕňala všetky priemyselné ekosystémy vrátane MSP.
- V uznesení z júla 2022 o lepšej právnej regulácii: spojme sily v záujme lepšej tvorby právnych predpisov Parlament vyzval Komisiu, aby zverejnila svoju kalkulačku pre prístup založený na zásade rovnováhy záťaže. Zdôraznil, že pri uplatňovaní prístupu založeného na zásade rovnováhy záťaže by sa mali zohľadniť všetky náklady na dosiahnutie súladu, a to tak administratívne, ako aj náklady na prispôsobenie, a podčiarkol, že je potrebné zabezpečiť, aby tento prístup uplatňovali členské štáty, ako aj miestne a regionálne orgány,
- Parlament vo svojom uznesení z júla 2023 o stave Únie MSP vyzval Komisiu, aby vykonala celkové posúdenie kumulatívneho účinku právnych predpisov EÚ na MSP v EÚ a v prípade potreby navrhla zjednodušenia. Vyzval tiež na urýchlené prijatie revidovanej smernice o oneskorených platbách a na posúdenie možnej revízie pravidiel štátnej pomoci s cieľom posúdiť, ako sú chránené záujmy MSP. Komisia bola vyzvaná, aby zvýšila úsilie v oblasti únie kapitálových trhov a uvoľnila finančné prostriedky pre rast Európy.
Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku.
Anne Ploeger