Vzájomné uznávanie diplomov
Tento informačný list vysvetľuje, ako rámec EÚ pre vzájomné uznávanie diplomov a odborných kvalifikácií podporuje jednotný trh tým, že umožňuje ľuďom s odbornou kvalifikáciou presťahovať sa, zakladať podniky a poskytovať služby v rámci EÚ. Uvádza sa v ňom právny základ, hlavné systémy uznávania, najnovší vývoj a úloha Európskeho parlamentu.
Právny základ
- Zmluva o fungovaní Európskej únie:
Ciele
Účelom rámca je podporiť jednotný trh tým, že sa kvalifikovaným ľuďom uľahčí pohyb, usadenie sa a poskytovanie služieb v celej EÚ. Konkrétnejšie má za cieľ:
- umožniť uznávanie odborných kvalifikácií získaných v inej krajine EÚ na území ostatných štátov EÚ (zásada vzájomného uznávania),
- pomáhať ľuďom pri uplatňovaní ich práv na voľný pohyb, založenie podniku a poskytovanie služieb,
- znížiť neodôvodnené prekážky v regulovaných povolaniach,
- zvýšiť transparentnosť a efektívnosť postupov uznávania,
- podporovať koordináciu vnútroštátnych pravidiel v prípade, keď úplná harmonizácia nie je možná.
Aby sa samostatne zárobkovo činné osoby a odborníci mohli usadiť v inej krajine EÚ alebo dočasne v nej ponúkať svoje služby, je potrebné, aby diplomy, osvedčenia a ďalšie doklady o odbornej spôsobilosti vydané v iných krajinách EÚ boli vzájomne uznávané. Vnútroštátne ustanovenia upravujúce prístup k rôznym povolaniam musia byť koordinované a harmonizované.
Dosiahnuté výsledky
Článok 53 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie umožňuje vzájomné uznávanie diplomov a iných kvalifikácií požadovaných v jednotlivých krajinách EÚ na prístup k regulovaným povolaniam s cieľom pomôcť ľuďom uplatňovať ich slobody pri zakladaní podniku a poskytovaní služieb. Tento článok sa tiež zaoberá potrebou koordinovať vnútroštátne predpisy, aby sa fyzickým osobám uľahčilo zriadenie a vykonávanie samostatných zárobkových činností. V odseku 2 toho istého článku sa uvádza, že v prípadoch, keď je takáto harmonizácia zložitá, by vzájomné uznávanie malo závisieť od koordinácie podmienok pre výkon povolania v jednotlivých krajinách EÚ. Od polovice 70. rokov 20. storočia vyústil proces harmonizácie do prijatia viacerých smerníc. Na tomto základe sú právne predpisy o vzájomnom uznávaní prispôsobené potrebám v rôznych situáciách. Úplnosť právnych predpisov je rôzna v závislosti od daného povolania, pričom v poslednom čase sa prijímali všeobecnejšie predpisy.
A. Osobitný prístup k jednotlivým odvetviam (podľa povolaní)
1. Vzájomné uznávanie po harmonizácii
V odvetví zdravotnej starostlivosti postupovala harmonizácia rýchlejšie, a to hlavne preto, že požiadavky na kvalifikáciu, najmä odborné kurzy, sa v jednotlivých krajinách veľmi nelíšia (na rozdiel od iných profesií). Preto nebolo zložité harmonizovať vnútroštátne pravidlá v značnom počte povolaní (napr. v prípade lekárov, zdravotných sestier, veterinárnych lekárov, pôrodných asistentiek a samostatných obchodných zástupcov). Smernica o uznávaní odborných kvalifikácií, ktorá bola prijatá v roku 2005, objasnila, zjednodušila a zmodernizovala existujúce smernice a zlúčila reguláciu povolaní lekárov, zubných lekárov, zdravotných sestier, veterinárov, pôrodných asistentiek, farmaceutov a architektov do jedného legislatívneho textu. Táto smernica určuje, ako by mala hostiteľská krajina EÚ, v ktorej chce osoba vykonávať prax, uznávať odbornú kvalifikáciu získanú v inej (domácej) krajine EÚ.
V smernici sa stanovuje:
- všeobecný systém uznávania a
- osobitné pravidlá pre uvedené povolania.
Okrem mnohých iných aspektov sa smernica sústreďuje na úroveň kvalifikácie, odbornej prípravy a odbornej praxe (všeobecnej aj špecializovanej). Týka sa tiež odbornej kvalifikácie v oblasti dopravy, sprostredkovateľov poistenia a kvalifikovaných audítorov. Tieto povolania boli v minulosti regulované podľa ustanovení iných smerníc. Komisia prijala 22. júna 2011 zelenú knihu s názvom Modernizácia smernice o uznávaní odborných kvalifikácií, v ktorej je navrhnutá reforma systémov uznávania odborných kvalifikácií so zameraním na uľahčenie presťahovania pracovníkov (koncepcia profesijnej mobility) a prispôsobenie odbornej prípravy a súčasných požiadaviek trhu práce.
Dňa 19. decembra 2011 Komisia zverejnila návrh na revíziu smernice o uznávaní odborných kvalifikácií na základe výsledkov rôznych konzultačných postupov a v reakcii na uznesenie Parlamentu o vykonávaní smernice o uznávaní odborných kvalifikácií. Medzi kľúčové návrhy patrili:
- zavedenie európskeho profesijného preukazu,
- harmonizácia minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu,
- automatické uznávanie siedmich profesií (architekti, zubári, lekári, zdravotné sestry, pôrodné asistentky, farmaceuti a veterinárni lekári) a
- zavedenie informačného systému o vnútornom trhu, ktorý umožňuje posilnenú spoluprácu pri uznávaní diplomov.
Hlavné ciele revízie boli umožniť a zvýšiť mobilitu pracovníkov v EÚ a pomôcť zmierniť nedostatok pracovnej sily v niektorých krajinách EÚ. Smernica, ktorou sa mení smernica o uznávaní odborných kvalifikácií , bola prijatá 20. novembra 2013.
Na začiatku pandémie COVID-19 Komisia vydala usmernenia v oznámení týkajúcom sa voľného pohybu zdravotníckych pracovníkov a minimálnej harmonizácie odbornej prípravy vo vzťahu k núdzovým opatreniam v súvislosti s ochorením COVID-19. Zdôraznila, že je dôležité, aby zdravotnícki pracovníci mohli v čo najväčšom možnom rozsahu uplatňovať svoje právo na voľný pohyb s cieľom zaistiť bezpečnosť pacientov.
2. Vzájomné uznávanie bez harmonizácie
Pokiaľ ide o ostatné povolania, rozdiely medzi vnútroštátnymi predpismi sťažovali harmonizáciu. Rôznorodosť právnych systémov zabránila plnému vzájomnému uznávaniu diplomov a kvalifikácií, ktoré by inak zabezpečilo okamžitú slobodu založiť podnik na základe diplomu získaného v krajine pôvodu danej osoby. Smernica na uľahčenie účinného výkonu slobody právnikov poskytovať služby, ktorá bola prijatá v roku 1977, priznala právnikom slobodu poskytovať príležitostné služby. Sloboda založiť podnik však aj tak bola podmienená diplomom hostiteľskej krajiny. Smernica o umožnení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia, ktorá bola prijatá v roku 1998, predstavovala významný krok vpred, pretože umožnila právnikom, ktorí majú diplom z ktorejkoľvek krajiny EÚ, usadiť sa a vykonávať povolanie v inej krajine EÚ pod podmienkou, že hostiteľská krajina môže vyžadovať, aby s nimi pri zastupovaní a obhajobe ich klientov pred súdom spolupracovali miestni právnici. Po troch rokoch takéhoto výkonu povolania a po absolvovaní skúšky spôsobilosti stanovenej hostiteľskou krajinou môžu právnici získať právo v plnej miere vykonávať svoje povolanie bez toho, aby museli absolvovať kvalifikačnú skúšku. Ďalšie smernice uplatňovali tú istú zásadu aj na iné povolania, napríklad na prevádzkovateľov cestnej nákladnej dopravy, poisťovacích agentov a maklérov, kaderníkov a architektov.
B. Všeobecný prístup
Príprava právnych predpisov o vzájomnom uznávaní pre jednotlivé odvetvia (niekedy sprevádzaná rozsiahlejšou harmonizáciou vnútroštátnych predpisov) bola historicky dlhým a namáhavým procesom. Preto vznikla potreba všeobecného systému vzájomného uznávania diplomov, ktorý by bol platný v prípade všetkých regulovaných povolaní, ktoré nie sú upravené osobitnými právnymi predpismi EÚ. Nový všeobecný prístup zmenil pohľad na túto otázku. Uznávanie predtým záviselo od existencie pravidiel EÚ týkajúcich sa harmonizácie v jednotlivých regulovaných povolaniach alebo činnostiach. Následne sa vzájomné uznávanie stalo takmer automatickým podľa stanovených pravidiel v prípade všetkých dotknutých regulovaných povolaní bez toho, aby boli potrebné osobitné sekundárne právne predpisy pre dané odvetvie. Odvtedy sa metódy harmonizácie a vzájomného uznávania naďalej používali paralelne a v určitých prípadoch sa obe metódy používajú v rámci doplňujúceho systému, ktorý využíva súčasne nariadenie i smernicu (uznesenie Rady o transparentnosti a uznesenie Rady o transparentnosti osvedčení o odbornej príprave). Hostiteľská krajina nemôže uchádzačom odmietnuť prístup k danému povolaniu, ak majú potrebnú kvalifikáciu vo svojej krajine pôvodu. Ak však bola dĺžka absolvovanej prípravy kratšia ako v hostiteľskej krajine, môže vyžadovať, aby odborná prax uchádzačov pokrývala dlhšie obdobie, alebo ak sa príprava podstatne líši, môže vyžadovať adaptačné obdobie alebo test spôsobilosti na základe vlastného uváženia uchádzača, pokiaľ povolanie nevyžaduje znalosť vnútroštátnych právnych predpisov.
Komisia však aj tak v máji 2018 vydala návrh odporúčania Rady týkajúceho sa podpory automatického vzájomného uznávania vysokoškolských diplomov, maturitných vysvedčení a výsledkov študijných pobytov v zahraničí. Rada toto odporúčanie prijala 26. novembra 2018. Ide o významný míľnik v úsilí Komisie vytvoriť európsky vzdelávací priestor do roku 2025, čo zahŕňa automatické vzájomné uznávanie bez samostatných postupov uznávania v celej EÚ.
Napriek tomuto pokroku sa niektoré krajiny EÚ snažili rýchlejšie zaviesť automatické vzájomné uznávanie prostredníctvom regionálnych dohôd mimo rámca EÚ. Krajiny Beneluxu (Belgicko, Holandsko a Luxembursko) a pobaltské krajiny (Estónsko, Lotyšsko a Litva) podpísali 14. septembra 2021 zmluvu o automatickom uznávaní vysokoškolských diplomov.
V reakcii na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine vydala Komisia 5. apríla 2022 odporúčanie o uznávaní kvalifikácií osôb utekajúcich pred inváziou Ruska na Ukrajinu.
Komisia 21. mája 2025 predstavila svoju novú stratégiu jednotného trhu, ktorej cieľom je vytvoriť jednoduchší, silnejší a plynulejší európsky trh. V stratégii sa obmedzené uznávanie odborných kvalifikácií označuje za jednu z „10 desivých prekážok“ na jednotnom trhu. Odstránenie týchto prekážok je prioritou stratégie. Medzi jej ciele patrí najmä zrýchlenie a zefektívnenie uznávania odborných kvalifikácií pomocou digitálnych nástrojov a automatických postupov. Cieľom stratégie je tiež preskúmať spoločné pravidlá uznávania kvalifikácií štátnych príslušníkov tretích krajín.
Úloha Európskeho parlamentu
Parlament prijal 15. novembra 2011 uznesenie o vykonávaní smernice o uznávaní odborných kvalifikácií. Vyzval v ňom na zlepšenie smernice a nabádal krajiny EÚ, aby využívali najúčinnejšie a najvhodnejšie technológie. Navrhol tiež zavedenie európskeho profesijného preukazu, ktorý má byť dokladom uznávaným všetkými zodpovednými vnútroštátnymi orgánmi, s cieľom uľahčiť proces uznávania.
V reakcii na toto uznesenie Komisia 19. decembra 2011 predložila návrh na revíziu smernice o uznávaní odborných kvalifikácií. Po úspešných rokovaniach s Komisiou aj Radou Parlament zabezpečil navrhované zmeny vrátane:
- zavedenia dobrovoľného profesijného preukazu,
- vytvorenia mechanizmu varovania,
- spresnenia pravidiel o čiastočnom prístupe k regulovaným povolaniam,
- pravidiel pre jazykové zručnosti a
- vytvorenia mechanizmu vzájomného hodnotenia regulovaných povolaní na zaistenie väčšej transparentnosti.
To viedlo 20. novembra 2013 k prijatiu smernice, ktorou sa mení smernica o uznávaní odborných kvalifikácií. Vo februári 2024 spoluzákonodarcovia (t. j. Parlament a Rada) prijali aj smernicu, ktorou sa mení smernica o uznávaní odborných kvalifikácií, pokiaľ ide o uznávanie odborných kvalifikácií sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť, ktoré absolvovali odbornú prípravu v Rumunsku, s cieľom umožniť, aby sa kvalifikácie rumunských zdravotných sestier s ukončeným vzdelaním uznávali v celej EÚ bez toho, aby museli preukázať odbornú prax v tejto oblasti.
Parlament prijal v januári 2018 uznesenie o vykonávaní smernice o uznávaní odborných kvalifikácií, pokiaľ ide o reguláciu a potrebu reformy odborných služieb. Následne v júni 2018 Parlament a Rada prijali smernicu o teste proporcionality, ktorou sa zaviedol harmonizovaný test proporcionality, ktorý majú používať všetky krajiny EÚ pred prijatím vnútroštátnych regulácií povolaní. Okrem toho Parlament prijal uznesenie o podpore automatického vzájomného uznávania diplomov, v ktorom zopakoval svoje výzvy na takéto uznávanie.
V novembri 2020 tematická sekcia Parlamentu pre politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života uverejnila na žiadosť Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa štúdiu s názvom Právne prekážky brániace uplatňovaniu pravidiel jednotného trhu v členských štátoch. Štúdia analyzovala vnútroštátne prekážky voľného pohybu na jednotnom trhu vrátane voľného pohybu služieb a prístupu k regulovaným povolaniam. V rámci štúdie sa zistilo, že rozdiely v kvalifikácii, pokiaľ ide o úroveň alebo trvanie vzdelávania, pravidlá uznávania odborných kvalifikácií alebo administratívne postupy týkajúce sa prístupu k profesijným organizáciám, pôsobia ako prekážka voľného pohybu odborných služieb na jednotnom trhu.
V januári 2023 v uznesení k 30. výročiu jednotného trhu: oslava úspechov a pohľad na budúci vývoj Parlament opätovne zdôraznil význam vzájomného uznávania odborných kvalifikácií a odstraňovania neopodstatnených prekážok voľného pohybu odborníkov, aby sa v nadchádzajúcich desaťročiach zvýšila globálna konkurencieschopnosť odborných služieb EÚ.
Tento informačný list pripravila tematická sekcia Európskeho parlamentu pre hospodárstvo a rast. Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa.
Georgios ATHANASIADIS