Voľný pohyb tovaru
Voľný pohyb tovaru podporilo odstránenie ciel a iných necolných prekážok. Zásady ako vzájomné uznávanie a normalizácia prispeli k ďalšiemu rozvoju vnútorného trhu. Novým legislatívnym rámcom v roku 2008 sa posilnil voľný pohyb tovaru, systém dohľadu nad trhom EÚ a označenie CE (európska zhoda). Harmonizácia vnútorného trhu EÚ je však naďalej náročná a ďalšie faktory môžu stále brániť úplnému voľnému pohybu tovaru.
Právny základ
Články 26 a 28 – 37 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
Ciele
Právo na voľný pohyb tovaru pochádzajúceho z členských štátov a tovaru z tretích krajín, ktorý je voľnom obehu v členských štátoch, je jednou zo základných zásad zmluvy (článok 28 ZFEÚ). Pôvodne sa voľný pohyb tovaru medzi členskými štátmi považoval za súčasť colnej únie, ktorú predstavuje zrušenie ciel, množstevných obmedzení pre obchod a rovnocenných opatrení, ako aj zavedenie spoločnej vonkajšej colnej sadzby Únie. Neskôr sa s cieľom vytvoriť vnútorný trh sústredila pozornosť na zrušenie všetkých zostávajúcich prekážok voľného pohybu tovaru.
Výsledky
Do 1. júla 1968 boli zrušené clá a množstevné obmedzenia (kvóty) medzi členskými štátmi. Dovtedy však neboli splnené vedľajšie ciele – zákaz opatrení s rovnocenným účinkom a harmonizácia príslušných vnútroštátnych právnych predpisov. Tieto ciele sa stali hlavným predmetom nepretržitého úsilia o dosiahnutie voľného pohybu tovaru.
A. Zákaz poplatkov s rovnocenným účinkom ako clá: článok 28 ods. 1 a článok 30 ZFEÚ
Keďže zmluva neobsahuje vymedzenie uvedeného pojmu, musela ho poskytnúť judikatúra. Súdny dvor Európskej únie sa domnieva, že každý poplatok, ktorý v prípade, že je uvalený na výrobok dovezený z niektorého členského štátu, ale nevzťahuje sa na podobný domáci výrobok, a ktorý má tým, že mení jeho cenu, rovnaký účinok na voľný pohyb tovaru ako clá, možno považovať za poplatok s rovnocenným účinkom bez ohľadu na jeho povahu či podobu (spojené veci 2/62 a 3/62 a vec 232/78).
B. Zákaz opatrení s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenia: články 34 a 35 ZFEÚ
SDEÚ v rozsudku vo veci Dassonville rozhodol, že každú obchodnoprávnu úpravu členských štátov, ktorá by mohla (či už priamo, nepriamo, skutočne, alebo potenciálne) brániť obchodu v rámci Spoločenstva, treba považovať za opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenia (pozri vec 8/74 z 11. júla 1974 a vec C-320/03 z 15. novembra 2005, body 63 až 67). Súd svojou argumentáciou ďalej rozvinul judikatúru vo veci Cassis de Dijon, keď stanovil zásadu, že akýkoľvek výrobok legálne vyrábaný a uvádzaný na trh v ktoromkoľvek členskom štáte v súlade so spravodlivými a tradičnými predpismi a výrobnými postupmi danej krajiny musí mať umožnený vstup na trh ktoréhokoľvek iného členského štátu. Toto bola hlavná úvaha, ktorá podnietila diskusiu o vymedzení zásady vzájomného uznávania aj v prípade, že daná oblasť nepodlieha harmonizácii. Členské štáty sú preto povinné umožniť vstup na svoj trh výrobkom, ktoré sa legálne vyrábajú a uvádzajú na trh v inom členskom štáte, a ich voľný obeh na ňom, a to aj vtedy, ak neexistujú harmonizačné opatrenia EÚ (sekundárne právne predpisy EÚ).
Treba zdôrazniť, že rozsah pôsobnosti článku 34 ZFEÚ je obmedzený rozsudkom vo veci Keck, v ktorom sa uvádza, že na niektoré spôsoby predaja sa nevzťahuje pôsobnosť tohto článku, pokiaľ nie sú diskriminačné (t. j. uplatňujú sa voči všetkým dotknutým subjektom vykonávajúcim svoju činnosť na vnútroštátnom území a dotýkajú sa rovnakým spôsobom, právne aj skutkovo, obchodovania s domácimi výrobkami a s výrobkami pochádzajúcimi z iných členských štátov).
C. Výnimky zo zákazu opatrení s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenia
Článok 36 ZFEÚ umožňuje členským štátom uložiť obmedzenia rovnocenné množstevným limitom z nehospodárskych dôvodov, ako je verejná morálka, verejný poriadok alebo bezpečnosť. Tieto výnimky by sa mali vykladať reštriktívne a nemôžu viesť k svojvoľnej diskriminácii alebo skrytým obchodným prekážkam medzi členskými štátmi. Musia priamo slúžiť verejnému záujmu a musia byť primerané zamýšľanej úrovni ochrany.
SDEÚ vo veci Cassis de Dijon uznal, že členské štáty môžu vyňať určité vnútroštátne opatrenia z obchodných obmedzení EÚ, ak spĺňajú povinné požiadavky, ako je účinný fiškálny dohľad, ochrana verejného zdravia, obchodná spravodlivosť a ochrana spotrebiteľa. Členské štáty sú povinné informovať Komisiu o týchto výnimkách. Pre dohľad nad takýmito opatreniami boli zavedené postupy výmeny informácií a monitorovací systém. Tieto postupy boli aktualizované a formalizované v nariadení o vzájomnom uznávaní (nariadenie (EÚ) 2019/515), ktoré nadobudlo účinnosť 19. apríla 2020 a nahradilo nariadenie (ES) č. 764/2008. V tomto nariadení sa vymedzujú práva a povinnosti týkajúce sa zásady vzájomného uznávania pre príslušné orgány a podniky pri predaji tovaru v inej krajine EÚ. Stanovuje sa v ňom, ako uplatňovať vzájomné uznávanie v jednotlivých prípadoch, a to aj prostredníctvom dobrovoľného „vyhlásenia o vzájomnom uznávaní“. Cieľom nariadenia je podporiť administratívnu spoluprácu s cieľom zlepšiť uplatňovanie zásady vzájomného uznávania, napríklad prostredníctvom Informačného a komunikačného systému pre dohľad nad trhom.
D. Harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov
Prijatie harmonizovaných právnych predpisov umožnilo odstrániť prekážky (napr. znemožnením uplatňovania vnútroštátnych predpisov), a stanoviť spoločné pravidlá, ktorých cieľom bolo zaručiť voľný pohyb tovaru a výrobkov, ako aj dodržiavanie ďalších cieľov stanovených Zmluvou o ES, napríklad pokiaľ ide o ochranu životného prostredia a spotrebiteľov alebo hospodársku súťaž.
Proces harmonizácie v EÚ sa zjednodušil prijatím hlasovania kvalifikovanou väčšinou o smerniciach týkajúcich sa jednotného trhu, ako sa uvádza v článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, zmenenej Maastrichtskou zmluvou. Biela kniha Komisie z roku 1985 zaviedla „nový prístup“ s cieľom vyhnúť sa podrobnej harmonizácii, s dôrazom na vzájomné uznávanie vnútroštátnych právnych predpisov. V rámci tohto prístupu sa harmonizácia obmedzuje na základné požiadavky a pristupuje sa k nej vtedy, keď vnútroštátne pravidlá nie sú rovnocenné a bránia obchodu. Cieľom tejto metódy je zabezpečiť voľný pohyb tovaru technickou harmonizáciou celých odvetví a zachovaním vysokej úrovne ochrany verejného záujmu. Týka sa to oblastí, ako sú hračky, stavebné materiály, stroje, plynové spotrebiče a telekomunikačné zariadenia.
E. Dokončenie vnútorného trhu
Vytvorenie jednotného trhu si vyžadovalo odstránenie všetkých zostávajúcich prekážok voľného pohybu tovaru. Od uverejnenia bielej knihy Komisie z roku 1985 boli podniknuté významné kroky, ako je prijatie nového legislatívneho rámca na posilnenie dohľadu nad trhom a súladu výrobkov, zriadenie pracovnej skupiny pre presadzovanie jednotného trhu s cieľom zabezpečiť lepšie uplatňovanie pravidiel a nedávne prijatie aktu o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti s cieľom zabrániť budúcim narušeniam obchodu súvisiacim s krízou. Hoci sa dosiahol významný pokrok, pretrvávajúce prekážky naďalej trieštia jednotný trh. Ide o problém, na ktorý sa nedávno poukázalo v správach Lettu a Draghiho z roku 2024 a ktorý sa rieši v stratégii jednotného trhu Komisie z roku 2025.
Úloha Európskeho parlamentu
Parlament je výrazným zástancom dokončenia vnútorného trhu, pričom zdôrazňuje najmä „nový prístup“ na uľahčenie voľného pohybu tovaru. Významne sa podieľal na formovaní harmonizačných smerníc a intenzívne bol zaangažovaný do nového legislatívneho rámca prijatého v roku 2008, ktorý sa zaoberá vykonávaním a presadzovaním právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu. Prioritami Parlamentu bolo zabezpečiť, aby všetci účastníci trhu boli zodpovední za súlad a bezpečnosť výrobkov, a zlepšiť viditeľnosť a pochopenie označenia CE medzi spotrebiteľmi. V tomto úsilí aktívne pokračuje v rámci prác na zosúlaďovacom balíku. Tento balík obsahuje deväť smerníc, ktorými sa upravujú rôzne výrobky, ako sú výťahy, pyrotechnické výrobky a výbušniny.
Parlament vo svojom uznesení o revízii smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom z 8. marca 2011 vyzval na vytvorenie jednotného systému dohľadu nad trhom pre všetky výrobky, čo v roku 2013 viedlo k prijatiu balíka o bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom. Do apríla 2019 Parlament prijal nariadenie (EÚ) 2019/1020 s cieľom posilniť dohľad nad trhom a zabezpečiť súlad výrobkov. V roku 2021 Komisia uverejnila nový návrh, ktorého cieľom bolo ďalej zaistiť bezpečnosť nepotravinárskych spotrebných výrobkov. Aktualizované pravidlá, ktorých cieľom je zaručiť prísne bezpečnostné normy pre všetky výrobky predávané v EÚ online aj offline, Parlament formálne schválil v marci 2023, čo viedlo k uverejneniu nariadenia o všeobecnej bezpečnosti výrobkov.
Normalizácia zohráva pri riadnom fungovaní vnútorného trhu ústrednú úlohu. Harmonizované normy EÚ pomáhajú zabezpečiť voľný pohyb tovaru v rámci vnútorného trhu, umožňujú podnikom v EÚ stať sa konkurencieschopnejšími a chránia zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov a životné prostredie. S cieľom posilniť obsah reformy normalizácie prijal Parlament 21. októbra 2010 uznesenie o budúcnosti európskej normalizácie.
Komisia 2. februára 2022 predstavila stratégiu normalizácie na podporu odolného, zeleného a digitálneho jednotného trhu a navrhla v nej zmeny nariadenia o normalizácii z roku 2012. Následne bolo 14. decembra 2022 prijaté nariadenie, ktorým sa aktualizoval právny rámec EÚ na stanovovanie noriem(nariadenie (EÚ) 2022/2480). S cieľom prediskutovať minulé a budúce smerovanie politiky v oblasti normalizácie Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO) usporiadal 23. januára 2023 vypočutie, na ktorom vystúpila aj Komisia a rôzne zainteresované strany.
V nadväznosti na novú stratégiu v oblasti normalizácie Komisia uverejnila 30. marca 2022 návrh na harmonizáciu uvádzania stavebných výrobkov na trh, čo viedlo k prijatiu nariadenia (EÚ) 2024/3110 z 27. novembra 2024. Nové harmonizované pravidlá sa vzťahujú aj na použité a repasované výrobky prostredníctvom osobitných technických špecifikácií, zosúlaďujú ustanovenia pre hospodárske subjekty v odvetví stavebníctva s novým legislatívnym rámcom a nariadeniami o dohľade nad trhom a ekodizajne a vytvárajú systém digitálnych pasov stavebných výrobkov.
V ôsmom volebnom období sa úsilie sústredilo na právnu úpravu lanovkových zariadení, spotrebičov spaľujúcich plynné palivá, zdravotníckych pomôcok a osobných ochranných prostriedkov, ako aj na nariadenie o systéme eCall týkajúce sa požiadaviek typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112. V rámci balíka predpisov o obehovom hospodárstve Parlament prijal právne predpisy o sprístupňovaní produktov na hnojenie s označením CE na jednotnom trhu (nariadenie (EÚ) 2019/1009).
Na základe výskumu uskutočneného v roku 2019 sa odhaduje, že prínos voľného pohybu tovaru a súvisiacich právnych predpisov predstavuje ročne 386 miliárd EUR. Prekážky brániace realizácii úplne voľného pohybu tovaru však pretrvávajú. Ich existenciu preukazuje štúdia s názvom Legal obstacles in Member States to Single Market rules (Právne prekážky brániace uplatňovaniu pravidiel jednotného trhu v členských štátoch), ktorá bola uverejnená v novembri 2020 a skúmala vnútroštátne pravidlá obmedzujúce voľný pohyb tovaru a služieb a právo usadiť sa na trhu EÚ. Dospelo sa v nej okrem iného k záveru, že hoci je jednotný trh EÚ najväčším a najúspešnejším príkladom hospodárskej integrácie na svete, doteraz na ňom existujú neprimerané prekážky voľného pohybu tovaru.
Počas pandémie ochorenia COVID-19 Parlament vo svojom uznesení o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom zo 17. apríla 2020 zdôraznil, že je naliehavo potrebné, aby vnútorné hranice EÚ zostali otvorené pre tovar, pričom zdôraznil úlohu jednotného trhu z hľadiska kolektívnej prosperity EÚ a kľúčovej reakcie na krízu. Komisia 15. mája 2020 uverejnila oznámenie, v ktorom navrhla koordinovanú stratégiu na obnovu voľného pohybu a zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach. Tento kolaboratívny prístup bol kľúčom k tomu, aby sa základný tovar vrátane zdravotníckeho materiálu a vybavenia mohol pohybovať po celej EÚ, čím sa zmiernil vplyv štátmi uložených obmedzení na hraniciach.
Na webinári, ktorý v novembri 2020 zorganizovala tematická sekcia pre politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života pre výbor IMCO, sa skúmal vplyv pandémie na voľný pohyb tovaru, služieb a osôb v EÚ. Diskutovalo sa na ňom o výzvach pre tok zdravotníckeho tovaru, napríklad osobných ochranných prostriedkov, a zdôraznila sa potreba lepšej koordinácie EÚ v oblasti verejného obstarávania a pohybu tovaru v prípade budúcich kríz. V následnej štúdii s názvom The Impact of COVID-19 on the Internal Market (Vplyv pandémie COVID-19 na vnútorný trh) predloženej vo februári 2021 sa ďalej skúmal vplyv pandémie na vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a navrhli sa dodatočné opatrenia na zvýšenie odolnosti vnútorného trhu EÚ voči budúcim krízam.
Parlament zásadne prispel k harmonizácii ciel, ktorá sa zavŕšila zriadením prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo na základe nariadenia (EÚ) 2022/2399. Toto nariadenie sa bude realizovať v nasledujúcom desaťročí. Realizácia sa začne sprevádzkovaním systému centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo na výmenu osvedčení (EU CSW-CERTEX), ktorý je už od roku 2017 v pilotnej fáze. V úvodnej fáze do roku 2025 sa majú posilniť medzivládne výmeny na hraniciach EÚ, najmä pokiaľ ide o necolné režimy. V ďalšej fáze, ktorá sa začne v roku 2031, sa zavedie systém výmen medzi podnikmi a verejnou správou, ktorým sa zjednoduší proces colného konania pre podniky zapojené do dovozu alebo vývozu tovaru, s cieľom výrazne znížiť súčasné prekážky obchodu.
Štúdia tematickej sekcie pre politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života z decembra 2022, ktorú si objednal výbor IMCO, zanalyzovala rozdielne postupy členských štátov pri udeľovaní colných povolení pre výrobky vstupujúce do EÚ. Keďže tieto odlišné postupy vedú k obchodným prekážkam a narušeniam vnútorného trhu, jedným z navrhovaných riešení bolo vytvorenie európskej colnej agentúry.
Okrem toho Komisia 17. mája 2023 predložila oznámenie s názvom Colná reforma: posunutie colnej únie na ďalšiu úroveň, ktoré predstavuje komplexné úsilie o modernizáciu colného rámca EÚ. Významným prvkom modernizácie návrhu je zriadenie Colného dátového centra EÚ, ktoré spravuje novozavedený Colný orgán EÚ. Toto centrum bude slúžiť ako veľký register údajov na odhaľovanie podvodov a nedodržiavania predpisov, bude umožňovať výmenu údajov medzi EÚ a tretími krajinami a podporovať spoluprácu medzi colnými orgánmi členských štátov EÚ. V marci 2024 prijal Parlament svoju pozíciu v prvom čítaní, v ktorej uvítal budúce zriadenie Colného orgánu EÚ a Colného dátového centra EÚ. Parlament navrhol, aby sa dátové centrum plne zaviedlo do 31. decembra 2032 a aby bolo pre obchodníkov povinné. Po prijatí čiastočného mandátu Rady na rokovanie o reforme colného rámca EÚ sa v júli 2025 začali medziinštitucionálne rokovania, ktoré v súčasnosti stále prebiehajú.
Viac informácií o tejto téme nájdete na webovom sídle Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa.
Barbara Martinello