Rozpočtový postup

V tomto informačnom liste sa vysvetľuje, čo je rozpočet EÚ a aké sú ciele rozpočtového postupu, právny základ rozpočtového postupu, hlavné fázy rozpočtového postupu, vývoj rozpočtového postupu EÚ od 70. rokov minulého storočia, úloha Parlamentu pri formovaní rozpočtu a štruktúrované rámce a koordinácia pri riadení rozpočtu EÚ.

Právny základ

Rozpočtový postup je založený na kľúčových zmluvách, nariadeniach a dohodách EÚ, v ktorých sa vymedzuje, ako sa rozpočet pripravuje, prijíma a riadi s cieľom zabezpečiť transparentnosť, spoluprácu a správne finančné riadenie.

• V článku 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje postup prijímania ročného rozpočtu EÚ, pričom sa vymedzujú úlohy a spolupráca medzi Komisiou, Parlamentom a Radou.
• V článku 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu sa uvádza, že rozpočtové pravidlá EÚ sa vzťahujú aj na Euratom.
• V článkoch 39 až 55 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa stanovuje postup zostavovania návrhu rozpočtu a jeho štruktúra.
• Medziinštitucionálna dohoda o rozpočtovej disciplíne, spolupráci a správnom finančnom riadení poskytuje Komisii, Parlamentu a Rade rámec na účinnú spoluprácu a zabezpečuje transparentné a zodpovedné rozpočtové riadenie.

Čo je rozpočtový postup EÚ?

Rozpočet EÚ je ročným finančným plánom Európskej únie. Financujú sa z neho politiky a programy, ktoré sú prospešné pre ľudí, regióny a odvetvia v celej EÚ – od výskumu a opatrení v oblasti klímy až po poľnohospodárstvo, vzdelávanie a vonkajšiu pomoc. Hoci je rozpočet EÚ v porovnaní s vnútroštátnymi rozpočtami pomerne malý, má široký dosah a musí sa s ním hospodáriť opatrne, transparentne a zodpovedne. Ročné rozpočty sú súčasťou dlhodobých finančných plánov nazývaných viacročné finančné rámce, v ktorých sa uvádzajú rozpočtové priority a výdavkové limity EÚ na niekoľko rokov. 

Rozpočtový postup EÚ je štruktúrovaný proces, ktorým sa navrhuje, prerokúva a prijíma ročný rozpočet EÚ. Komisia vypracuje pôvodný návrh rozpočtu; Rada a Európsky parlament ho preskúmajú a zmenia a spoločne prijmú jeho konečné znenie.

Tento postup pomáha zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky EÚ vynakladali efektívne a zodpovedne a odrážali priority a potreby občanov EÚ. Na základe transparentného a kooperatívneho procesu má rozpočtový postup zásadný význam pre zachovanie dôvery v to, ako sa riadia a vynakladajú zdroje EÚ.

Ciele

Rozpočtový postup EÚ má dva hlavné ciele:

• rozhodovať o tom, koľko peňazí môže EÚ každý rok vynaložiť,
• prideliť tieto finančné prostriedky na rôzne politiky a programy.

Tento postup zahŕňa prípravu, rokovanie a prijatie ročného rozpočtu EÚ.

Po ukončení rozpočtového postupu a prijatí ročného rozpočtu sa rozpočet plní v príslušnom rozpočtovom roku: finančné prostriedky sú pridelené na konkrétne účely (viazané) a uskutočňujú sa skutočné platby.

Potom sa po skončení rozpočtového roka výdavky EÚ dôkladne preskúmajú v rámci ročného postupu udelenia absolutória, v ktorom Parlament rozhodne, či sa finančné prostriedky za predchádzajúci rok použili správne, a schváli konečnú účtovnú závierku.

Viac informácií nájdete v informačných listoch na adrese:

• Plnenie rozpočtu,
• Výdavky EÚ,
• Rozpočtová kontrola(ročný postup udelenia absolutória).

Ako funguje rozpočtový postup?

Ročný rozpočet EÚ navrhuje Komisia a spoločne ho prijímajú Parlament a Rada podľa dohodnutého harmonogramu. Parlament a Rada tvoria spoločne rozpočtový orgán.

V článku 314 ZFEÚ sú stanovené fázy a maximálne termíny vzťahujúce sa na rozpočtový postup. Pred začiatkom postupu každý rok sa však inštitúcie dohodnú na harmonograme, ktorý sa má dodržiavať v praxi. Postup pozostáva z viacerých krokov.

1. Komisia predkladá návrh.

Parlament a Komisia začínajú stanovením svojich výdavkových priorít na nasledujúci rok. Komisia následne vypracuje návrh rozpočtu a zašle ho Parlamentu a Rade. Hoci má byť návrh oficiálne predložený do 1. septembra, v praxi je zvyčajne pripravený skôr, koncom mája alebo začiatkom júna.

Komisia môže návrh rozpočtu neskôr aktualizovať, ak dôjde k novému vývoju, ale tieto zmeny sa musia vykonať pred krokom 4. V praxi to Komisia robí každý rok, zvyčajne začiatkom októbra, v tzv. opravnom liste.

2. Rada prijme svoju pozíciu.

Rada preskúma návrh rozpočtu a zašle svoju pozíciu Parlamentu. V praxi Rada vždy navrhuje zmeny v návrhu rozpočtu. Od Rady sa vyžaduje, aby Parlamentu jasne vysvetlila dôvody svojich rozhodnutí.

Hoci je oficiálny termín 1. októbra, Rada zvyčajne zasiela svoju pozíciu Parlamentu skôr, t. j. do konca júla.

3. Európskeho parlamentu odpovie,

pričom na odpoveď má 42 dní. Môže:

• schváliť pozíciu Rady,
• odmietnuť prijať rozhodnutie, pričom v takom prípade sa rozpočet považuje za prijatý,
• navrhnúť zmeny vo forme pozmeňujúcich návrhov.

Ak Parlament navrhne zmeny, čo v praxi vždy robí, zmenený návrh sa vráti Rade a Komisii. Predseda Parlamentu potom musí po dohode s predsedom Rady bezodkladne zvolať zasadnutie Zmierovacieho výboru.

Ak Rada prijme zmeny Parlamentu do 10 dní, rozpočet sa prijme.

4. Ak Rada a Parlament nesúhlasia: Zmierovací výbor

Zmierovací výbor sa skladá z 27 zástupcov Rady a Parlamentu. Po zvolaní má výbor 21 dní na to, aby dospel ku kompromisu.

Kompromis musí podporiť kvalifikovaná väčšina zástupcov Rady a väčšina zástupcov Parlamentu.

Zúčastňuje sa na ňom aj Komisia, ktorá pomáha preklenúť akékoľvek rozdiely medzi Parlamentom a Radou.

a. Štandardné výsledky

V praxi to znamená, že po zvolaní výboru sa dosiahli dva štandardné výsledky:

Dohoda: Zástupcovia Parlamentu a Rady sa v Zmierovacom výbore dohodli na kompromise. Obe inštitúcie majú potom 14 dní na formálne schválenie spoločného znenia kompromisného rozpočtu.

Nedosiahnutie dohody: Ak sa do 21 dní nedosiahne kompromis, Komisia musí predložiť nový návrh rozpočtu a proces sa opäť začne od kroku 1.

Od Lisabonskej zmluvy sa Zmierovaciemu výboru nepodarilo dosiahnuť dohodu štyrikrát (o rozpočtoch na roky 2011, 2013, 2015 a 2019). Zakaždým bol nakoniec prijatý nový návrh rozpočtu Komisie, ktorý obsahoval všetky oblasti, o ktorých sa dosiahla dohoda v prvom kole.

b. Ďalšie možné výsledky

Iné výsledky sú teoreticky možné podľa ZFEÚ, ale v praxi sa neuskutočňujú. Konkrétne:

• Ak Parlament kompromis zamietne, Komisia musí predložiť nový návrh rozpočtu bez ohľadu na pozíciu Rady. V praxi nikdy nedošlo k situácii, keď sa zástupcovia Parlamentu dohodli na kompromisnom znení len pre Parlament ako celok, aby dohodu zamietol.
• Ak Parlament kompromis schváli, ale Rada ho zamietne:
• Ak Parlament hlasuje o opätovnom potvrdení niektorých alebo všetkých svojich pôvodných pozícií a dosiahne požadovanú väčšinu, tieto pozmeňujúce návrhy sa zahrnú do spoločného textu, ktorý sa potom považuje za prijatý. Hoci je to teoreticky možné, v praxi nikdy nedošlo k situácii, keď sa zástupcovia Rady dohodli na kompromisnom znení len pre Radu ako celok, aby dohodu zamietla. V každom prípade by nebolo v záujme Rady aktívne odmietnuť kompromis, kým ho Parlament schváli, pretože by to Parlamentu poskytlo príležitosť na posilnenie vlastnej pozície.
• Ak k dohode nedôjde do začiatku rozpočtového roka, v ZFEÚ sa stanovuje, že až do dosiahnutia dohody platí systém „predbežných dvanástin“. Systém predbežných dvanástin sa použil štyrikrát: v rokoch 1980, 1985, 1986 a 1988.
• Za určitých podmienok môže Rada povoliť výdavky prekračujúce jednu dvanástinu, ako sa uvádza v článku 315 ZFEÚ a podrobne opisuje v článku 16 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V takýchto prípadoch:

5. Rozpočet je prijatý

Po tom, ako Parlament a Rada schvália návrh alebo kompromisný rozpočet, predseda Parlamentu vyhlási, že rozpočet je s konečnou platnosťou prijatý.

6. Návrhy opravných rozpočtov

V prípadoch neodvratných, mimoriadnych alebo nepredvídaných okolností (ako sa uvádza v článku 44 nariadenia o rozpočtových pravidlách) môže Komisia predložiť návrhy opravných rozpočtov. Cieľom týchto návrhov je upraviť prijatý rozpočet tak, aby zodpovedal novým potrebám a vývoju.

Opravné rozpočty sa pri schvaľovaní a plnení riadia rovnakými pravidlami ako všeobecný rozpočet, hoci opravné rozpočty sa prijímajú takmer vo všetkých prípadoch bezo zmien. V roku 2024 bolo prijatých päť opravných rozpočtov.

Postup schvaľovania spoločného textu zmierovacieho výboru

Rozpočtový postup EÚ sa v priebehu rokov výrazne zmenil. Európsky parlament dnes nesie spolu s Radou plnú zodpovednosť za prijatie ročného rozpočtu EÚ. Nie vždy to však tak bolo.

A. Počiatočné štádium

Pred rokom 1970 mala právomoc rozhodovať o rozpočte EÚ len Rada. Parlament mohol poskytnúť len svoje stanovisko (konzultačný postup). To sa začalo meniť dvoma dôležitými zmluvami,

• V roku 1970 dostal Parlament na základe Luxemburskej zmluvy posledné slovo, pokiaľ ide o „nepovinné výdavky“. Tieto boli vymedzené ako výdavky, ktoré nevyplývali zo zmlúv a súvisiacich právnych predpisov. V roku 1970 predstavovali nepovinné výdavky približne 8 % rozpočtu, ale časom sa výrazne zvýšili a do roku 2010 prekročili 60 % rozpočtu.
• V roku 1975 Bruselská zmluva udelila Parlamentu právo zamietnuť celý rozpočet EÚ.

B. Kľúčové zmeny vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy

V roku 2009 priniesla Lisabonská zmluva zásadný obrať tým, že:

1. zrušila rozlišovanie medzi povinnými a nepovinnými výdavkami;
2. zaviedla jediné čítanie návrhu rozpočtu každou inštitúciou – to znamená, že Rada aj Parlament teraz skúmajú návrh rozpočtu a hlasujú o ňom len raz namiesto toho, aby prešli dvoma kolami preskúmania a predkladania pozmeňujúcich návrhov;
3. stanovila spolurozhodovanie o rozpočte, čím udelila Parlamentu a Rade rovnakú právomoc pri prijímaní rozpočtu.

Touto reformou sa zjednodušil postup a zvýšila sa jeho efektívnosť a transparentnosť.

Úloha Európskeho parlamentu

A. Právomoci podľa článku 314 ZFEÚ

Parlament má teraz spoločné právomoci s Radou, pokiaľ ide o stanovenie celkových rozpočtových výdavkov.

Postavenie Parlamentu možno dokonca považovať za silnejšie ako postavenie Rady, keďže Rada nikdy nemôže presadiť rozpočet bez súhlasu Parlamentu, zatiaľ čo Parlament môže za určitých okolností presadiť rozpočet, aj keď s tým Rada nesúhlasí.

Je to však dosť nepravdepodobné a nový rozpočtový postup sa najlepšie opisuje ako vyvážený spolurozhodovací postup, v ktorom majú Parlament aj Rada rovnaké úlohy pri rozhodovaní o všetkých výdavkoch EÚ.

B. Strategický vplyv Parlamentu na rozpočet EÚ

Schopnosť Parlamentu zamietnuť rozpočet zdôrazňuje jeho vplyv a zodpovednosť pri zabezpečovaní toho, aby finančné plány boli v súlade s jeho prioritami a záujmami občanov EÚ. Parlament vykonáva túto právomoc v priebehu rokov selektívne a strategicky.

Odkedy Parlament v roku 1975 nadobudol právomoc zamietnuť rozpočet ako celok, urobil tak dvakrát (v decembri 1979 a v decembri 1984).

C. Rozpočet na rok 2025

Parlament a Rada dosiahli predbežnú dohodu o rozpočte na rok 2025 16. novembra 2024, čiže pred uplynutím lehoty na zmierenie. Rada prijala konečný rozpočet 25. novembra 2024 a Parlament ho schválil na plenárnej schôdzi 27. novembra 2024. V rozpočte na rok 2025 sa stanovuje celková suma 199,4 miliardy EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a 155,2 miliardy EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch.

Počas rokovaní Parlament zabezpečil dodatočné financovanie rozpočtu EÚ na rok 2025 oproti pôvodnému návrhu Komisie vo výške 230,7 milióna EUR. Týmto dodatočným financovaním sa podporuje niekoľko kľúčových priorít, ako sú:

• výskum a inovácie,
• zdravie,
• vzdelávanie,
• podpora pre mladých poľnohospodárov,
• biologická diverzita a klimatické opatrenia,
• riadenie hraníc,
• humanitárna pomoc.

Financovanie takisto pomáha splácať pôžičky súvisiace s pandémiou ochorenia COVID-19.

Rozpočet na rok 2025 bol prvým ročným rozpočtom, ktorý sa prijal po revízii viacročného finančného rámca (sedemročný plán výdavkov EÚ) vo februári 2024.

Koordinovanie rozpočtového postupu EÚ

Účinné riadenie rozpočtu EÚ sa opiera o koordinované rámce a politiky. Medziinštitucionálne dohody, viacročné finančné rámce a európsky semester sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby boli výdavky EÚ dobre naplánované a udržiavané v rámci schválených limitov a hospodárske politiky boli konzistentné v celej EÚ.

A. Viacročné finančné rámce

Viacročné finančné rámce sú dlhodobé finančné plány, v ktorých sa načrtávajú rozpočtové priority a výdavkové limity EÚ na niekoľko rokov. Viacročné finančné rámce nenahrádzajú ročný rozpočtový postup, ale poskytujú štruktúrovaný prístup k finančnému plánovaniu a stabilite. Súčasný viacročný finančný rámec sa vzťahuje na roky 2021 až 2027.

Podľa Lisabonskej zmluvy a nariadenia o rozpočtových pravidlách musí ročný rozpočet zostať v rámci limitov stanovených vo viacročnom finančnom rámci, ktorý zase musí dodržiavať výdavkové stropy stanovené v rozhodnutí o vlastných zdrojoch.

B. Medziinštitucionálne dohody o rozpočtovej disciplíne

C. V reakcii na opakované spory týkajúce sa právneho základu na plnenie rozpočtu prijali inštitúcie v roku 1982 spoločné vyhlásenie s cieľom prispieť k objasneniu a zjednodušeniu rozpočtového postupu.

To viedlo k sérii medziinštitucionálnych dohôd vzťahujúcich sa na rôzne obdobia od roku 1988 do roku 2013 a k najnovšej medziinštitucionálnej dohode na roky 2021 – 2027, ktorá nadobudla platnosť v decembri 2020. Tieto dohody výrazne zlepšili spôsob fungovania rozpočtového postupu.

Cieľom súčasnej medziinštitucionálnej dohody je:

• presadzovať rozpočtovú disciplínu,
• zlepšiť fungovanie ročného rozpočtového postupu,
• posilniť spoluprácu medzi inštitúciami v rozpočtových otázkach,
• zabezpečiť správne finančné riadenie.

Stanovuje sa v nej aj plán zavedenia nových vlastných zdrojov na pokrytie splácania Nástroja Európskej únie na obnovu v období 2021 – 2027.

D. Európsky semester

Európsky semester, ktorý v roku 2010 zaviedla Rada pre hospodárske a finančné záležitosti, je ročný cyklus koordinácie hospodárskych politík na úrovni EÚ.

Pôvodne bola zameraný na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 a naďalej zohráva kľúčovú úlohu pri usmerňovaní hospodárskych politík v celej EÚ.

Európsky semester trvá každý rok šesť mesiacov. Počas tohto obdobia Komisia preskúmava rozpočtové a štrukturálne politiky členských štátov s cieľom odhaliť akékoľvek nezrovnalosti a vznikajúce nerovnováhy.

Na základe týchto hospodárskych posúdení Komisia poskytuje členským štátom politické usmernenia a/alebo odporúčania týkajúce sa fiškálnych, makroekonomických a štrukturálnych reforiem.

Cieľom európskeho semestra je posilniť koordináciu medzi členskými štátmi v období, keď sa významné rozpočtové rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni ešte len pripravujú. Okrem toho, že Parlament pomáha zosúladiť vnútroštátne rozpočty, snaží sa čo najlepšie využiť oblasti, v ktorých sa vnútroštátne rozpočty a rozpočet EÚ navzájom dopĺňajú, a posilniť koordináciu medzi nimi.

Viac informácií nájdete na webovom sídle Výboru pre rozpočet.

 

Eleanor Remo James

10-2025