Aké má Európsky parlament právomoci?
Európsky parlament, ktorý je priamo volený občanmi EÚ každých päť rokov, je dôležitým fórom pre politickú diskusiu a rozhodovanie na úrovni EÚ. Poslanci Európskeho parlamentu:
- menia a prijímajú právne predpisy EÚ spolu so zástupcami vlád členských štátov EÚ v Rade;
- rozhodujú o rozpočte EÚ, a to aj spolu s Radou;
- volia predsedu Európskej komisie a schvaľujú Komisiu ako celok;
- kontrolujú prácu ostatných inštitúcií EÚ a spôsob, akým využívajú rozpočet EÚ;
- a spolupracujú s krajinami mimo EÚ prostredníctvom parlamentnej diplomacie.
Legislatívne právomoci
Prevažná väčšina právnych predpisov EÚ sa prijíma v riadnom legislatívnom postupe (ktorý sa ešte aj dnes často označuje ako „spolurozhodovanie“). Ide o bežný legislatívny rozhodovací proces EÚ, v ktorom majú Európsky parlament aj Rada Európskej únie (zastupujúca členské štáty EÚ) rovnaké postavenie. Uplatňuje sa v širokej škále oblastí, ako je prisťahovalectvo, energetika, doprava, zmena klímy, životné prostredie, ochrana spotrebiteľa a správa hospodárskych záležitostí.
Súhlas je ďalší rozhodovací postup. Znamená to, že je potrebný súhlas Parlamentu, resp. schválenie Parlamentom, a vzťahuje sa na záležitosti, ako je pristúpenie nových členských štátov EÚ alebo aj medzinárodné obchodné dohody EÚ. Voľba Európskej komisie sa uskutočňuje v rámci postupu súhlasu.
Konzultácia sa používa v oblastiach politiky, ako je zdaňovanie, právo hospodárskej súťaže a spoločná zahraničná a bezpečnostná politika. Umožňuje Parlamentu schváliť alebo zamietnuť legislatívny návrh, ako aj navrhovať k nemu pozmeňujúce návrhy. Hoci pozícia Parlamentu nie je pre Radu záväzná, Rada sa musí s Parlamentom radiť a pred prijatím rozhodnutia počkať na jeho pozíciu. Ak by tak neurobila, akt by bol nezákonný a Súdny dvor by ho mohol prípadne zrušiť. Rada sa musí radiť s Parlamentom aj vtedy, ak podstatne mení návrh.
A ako to je v prípade legislatívnej iniciatívy? Kto dáva podnety na právne predpisy EÚ?
Hoci navrhovať nové právne predpisy EÚ je úlohou Komisie, Parlament sa môže chopiť iniciatívy tým, že vyzve Komisiu, aby predložila legislatívny návrh. Pri uplatnení tejto „legislatívnej iniciatívy“ môžu poslanci EP stanoviť lehotu na predloženie návrhu. Ak to Komisia odmietne, musí vysvetliť prečo.
Delegované/vykonávacie akty
Parlament a Rada môžu pri prijímaní nového právneho predpisu poveriť Komisiu, aby prostredníctvom delegovaných aktov (ktorými sa určitý právny predpis dopĺňa alebo menia jeho časti) alebo vykonávacích aktov (stanovujúcich konkrétne, ako predpis vykonávať) urobila menšie doplnenia alebo zmeny, ako sú napríklad technické prílohy alebo aktualizácie. Právne predpisy tak ostávajú jednoduché a môžu sa aktualizovať bez toho, aby boli potrebné nové rokovania.
V závislosti od typu aktu, ktorý prijíma Komisia, majú poslanci EP k dispozícii rôzne možnosti na vyjadrenie nesúhlasu s predloženými opatreniami. Poslanci EP majú pri delegovaných aktoch právo veta.
V prípade vykonávacích aktov môžu poslanci EP požiadať Komisiu, aby ich zmenila alebo zrušila, Komisia však nemá právnu povinnosť urobiť to.
Ďalšie informácie o...