Kľúčové úlohy poslancov 

Poslanci EP sú priamo volení svojimi voličmi a majú slobodu mandátu, čo znamená, že vystupujú vo vlastnom mene a nemali by prijímať pokyny od nikoho iného.


Niektorí poslanci EP však zohrávajú viac inštitucionálnu úlohu a zastupujú Parlament alebo osobitný parlamentný orgán. Všetci poslanci EP sú viazaní rokovacím poriadkom a kódexom správania (príloha I).


Na prvej plenárnej schôdzi po európskych voľbách poslanci EP volia nového predsedu, 14 podpredsedov a piatich kvestorov.


Tieto volené funkcie (ako aj funkcie predsedov a podpredsedov výborov a delegácií) sú na obdobie dva a pol roka s možnosťou predĺženia.

Predseda Európskeho parlamentu


Predseda dohliada na činnosti Parlamentu, predsedá plenárnym rokovaniam a svojím podpisom schvaľuje ročný rozpočet EÚ. Predseda reprezentuje Parlament navonok a v jeho vzťahoch k ostatným inštitúciám EÚ.


V súčasnosti je predsedníčkou Európskeho parlamentu Roberta Metsola.

Podpredsedovia a kvestori

Podpredsedovia môžu v prípade potreby nahradiť predsedu pri výkone jeho povinností, a to aj v úlohe predsedajúceho na plenárnych zasadnutiach. Kvestori sa zaoberajú administratívnymi záležitosťami, ktoré sa priamo týkajú samotných poslancov EP. Európsky parlament má 14 podpredsedov a piatich kvestorov. Sú tiež členmi Predsedníctva – orgánu zodpovedného za všetky administratívne, personálne a organizačné záležitosti v Parlamente.

Predsedovia politických skupín


V súčasnosti je v Európskom parlamente osem politických skupín. Každá politická skupina si volí vlastného predsedu a podpredsedov. Predsedovia skupín a predseda Európskeho parlamentu tvoria Konferenciu predsedov.

Predsedovia výborov a delegácií


Počas ustanovujúcej schôdze (a v polovici funkčného obdobia, keď sú zvolení noví funkcionári) si každý výbor v samostatných hlasovaniach volí svoje predsedníctvo, ktoré sa skladá z predsedu a podpredsedov. Počet podpredsedov, ktorí sa majú zvoliť, určí celý Parlament na návrh Konferencie predsedov. Predsedovia a podpredsedovia výborov sú volení na obdobie dva a pol roka s možnosťou predĺženia. Predsedovia výborov tvoria Konferenciu predsedov výborov.


Stále medziparlamentné delegácie Parlamentu (pre vzťahy s parlamentmi mimo EÚ) tiež volia svojich predsedov a podpredsedov, pričom používajú rovnaký postup ako výbory. Členovia predsedníctiev delegácií sú však volení na celé volebné obdobie.


Spravodajcovia a tieňoví spravodajcovia

Spravodajcov vymenúvajú kolegovia poslanci EP, keď je jeden z výborov Parlamentu poverený vypracovaním správy o legislatívnom návrhu, inom dokumente Európskej komisie alebo o konkrétnej téme. Vymenúva ich politická skupina, ktorej bol spis pridelený, a to na základe rozhodnutia koordinátorov hlavného výboru, ktoré následne schválil celý výbor.


Spravodajca pripravuje návrh správy gestorského výboru a je zodpovedný za spis počas všetkých fáz postupu vrátane medziinštitucionálnych rokovaní.


Politické skupiny môžu určiť tieňového spravodajcu, ktorý sleduje vývoj pri vypracúvaní správy a snaží sa nájsť kompromisy vo výbore v mene skupiny. Mená tieňových spravodajcov sa oznámia predsedovi výboru (článok 221 rokovacieho poriadku).


Koordinátori výborov


Politické skupiny si volia „koordinátorov“ parlamentných výborov. Sú politickými predstaviteľmi každej skupiny vo výbore. Koordinujú názor svojej skupiny na témy pred výborom a spolu s predsedom a podpredsedami organizujú prácu výboru.

Ďalšie informácie